SORRY, SEPP…

Predstavte si, že ste sedemnásť rokov šéfom firmy, ktorá bez vášho vedomia /?/ a za celý ten čas prehlodá cc 100miliónov na úplatkoch, falošných platbách, výpalníctve, machináciách, či ofukoch na sponzoroch a televíznych právach. Drzé americké hovädá spravodlivosti vám jedného dňa zabasnú deviatich podriadených zatratencov a vás, konečne zbaveného týchto hnusných cudzopasníkov, zvolia na najbližšom kongrese v 79-ich rokoch po piatykrát do sedla najsilnejšej futbalovej organizácie tohto sveta.

So svedomím Iškariota máte ako bonus skvelú náladu, gule z hrocha a s nimi i bizarnú guráž prehlásiť, že kongres, ktorý vám opätovne i zázračne daroval víťazstvo je ten Váš, že chcete ostať naďalej veľkým lídrom všetkých tu prítomných, že máte tajný plán na ozdravenie vašej nactiutrhnutej inštitúcie, že ďakujete Bohu, Alahovi a hádam i celému peklu /“I thank God, Allah or whoever..“/, že je vám daná šanca vrátiť jej nazad jej pocuchaný kredit. A s pokorným „Nobody is perfect“ nezabudnete dodať, že práve vy viete, ako na to.

Tento svet je proste až pričasto jednou veľkou divadelnou fraškou cyniky. Za oponami skrývame hercov, ktorí nimi naozaj sú a mnohí nemáme problém negovať vlastnú elementárnu inteligenciu a dať ktorémukoľvek Judášovi z veľkého pódia nové šance. Ten biblický mal aspoň svedomie, tí dnešní už ani to.

Prehrala FIFA, prehral futbal a prehral každý, komu na ňom aspoň trocha záležalo. Sorry, Sepp.