Na prvých zimných olympijských hrách, ktoré sa konali vo francúzskom Chamonix-Mont-Blanc v roku 1924, „spáchali“ naši, vtedy československí hokejisti „národný zločin“. Československá republika mala niečo cez päť rokov, ešte sa len snažila zaradiť medzi európske štáty, ale hokejový tím sa už vydal reprezentovať krajinu a získať medailu. Netušil však, že do Chamonix prišlo aj deväť kanadských hokejistov, aby to Európe vytmavili. Zlizli sme si to najprv my. Československo prehralo 0:30.
Nováčik nášho mužstva Jan Krásl opisoval prvé stretnutie s Kanaďanmi slovami: „Vybehli sme na tréning. I okolité klziská sa rýchlo zapĺňali. A tu sa zrazu objavila svorka hromotĺkov v bielych svetroch s nápisom CANADA. Zostali sme ako omráčení. Čo obdivovať skôr? Ich korčuľovanie, radostnú hravosť, techniku, výstroj?“
Ukázalo sa, že títo „žuloví chlapci“ z Toronta bojovali v prvej svetovej vojne a v rokoch 1919 – 1924 boli neporaziteľní. Na olympiáde získali vtedy suverénne zlato, v piatich partiách mali skóre 110:3. „To nie sú hráči, to sú diabli,“ písal vtedy Športový vestník. V turnajovej premiére chceli urobiť dojem, preto nás mučili až do konca. Po tretinách 0:8, 0:14, 0:8 sme mali „vymaľované“. Československý tím, napriek tomuto fiasku, skončil napokon piaty.
