Mozart z nemocnice na okraji mesta

Trvalo to presne 225 dní. Nekonečne dlhých, najmä pre českú reprezentáciu, ktorú si bez jeho tváre a magickej prihrávky nevie predstaviť žiaden Pepík spoza rieky Moravy. Hráč, ktorý je azda najtypickejším predstaviteľom ešte typickejšej českej uličky a ešte viac typickejšieho českého štěstíčka (okrem povestného prvého útoku hokejovej repre), sa vracia na futbalové trávniky. Ale dosť bolo srandy…

Je pravdou, že 225 dní trvalo, kým lekársky tím Arsenalu, českej reprezentácie a kopy ďalších špecialistov všehodruhu dali dokopy kapitána českej reprezentácie Tomáša Rosického. Populárny (neviem kde presne, to sa len traduje) Mozart si doliečil zranené a (x-krát) zoperované koleno a nastúpil na polčas zápasu juniorky Arsenalu so Swansea. České médiá hrdo písali, že sa prezentoval jednou nebezpečnou strelou. Keby sme aj my mali takých…Rosických.

Tomáš, nikto ti nikdy neprial nič zlé, ale viac ako 5,68 vety si nezaslúžiš. Ty vieš prečo, spomeň si, ako si jedného dňa zakomentoval slovenský tím. A veď prečo by aj, kým som dopísal tieto slová a kým ich tu niekto prečíta, ty budeš aj tak dávno na PN-ke a spokojne si hovieť s „plnu kešeňu a zasadrovanu labu pred televizorom“.

Otázka na záver: Koľkokrát sa malý Mozart zranil pri písaní sms domov?