Taký „bežný“ život nohejbalistu

Mnoho ľudí sa ma pýtalo, kedy oddychujem. Boli prekvapení, keď ma cez víkend stretli v Košiciach. Namiesto pozdravu som počúval dookola otázku: „Ty si doma? Prečo nie si preč?” Áno, aj ja som občas cez víkend doma, no je to fakt svetlá výnimka. Veď čítaj ďalej a nechaj sa prekvapiť tým, čo všetko obnáša taký život športovca.

Môj tréningový deň sa takmer ničím nelíši od toho bežného. Počas sezóny a tesne pred ňou, respektíve pred vrcholom ročníka mám tréningový plán rozvrhnutý na takmer všetky pracovné dni. Nie je to len nohejbal, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Skvelým doplnkom nohejbalu je najmä bedminton, ktorý značne potrápi fyzičku, a potom fitness, ktoré dokáže častokrát prinavrátiť najmä stratené sebavedomie na ihrisku.

Môže sa to zdať zvláštne, no pred majstrovstvami sveta ma najviac bavili tréningy, ktoré sa nohejbalu netýkali. Čoraz viac som sa našiel v bedmintone a hral som ho aj tri dni po sebe. Samozrejme som nohejbal nemohol vynechávať, no nevedel som si ho patrične užívať po dlhej a náročnej sezóne v zahraničí. Fitness radím medzi tréningy, ktoré je nutné absolvovať a bez nich je takmer nemožné vychovať dobrého hráča po všetkých stránkach.

Je ťažké myslieť na nohejbal 24/7. Keď som doma, tak to využívam na oddych, stretnem sa s priateľmi. Piatky, soboty, nedele, a niekedy aj pondelky nezvyknem byť doma. Moja detská izba sa postupom času zmenila na hotel či sedadlo vo vlaku. Som permanentne niekde na cestách. Doma trénujem správnu polohu tela v ľahu aj v sede:))

Ako som sa už vyjadril v súvislosti s udržiavaním formy doma, voľného času zvykne byť minimum. Všetky víkendy mám už prakticky od januára do leta vybookované. Niekedy hľadať voľný čas je ako hľadať ihlu v kope sena, ba ešte horšie. S tým sa spája moje štúdium na strednej škole. Zdalo by sa, že času na učenie mám habadej počas ciest, no vždy sa nájde niečo v tej chvíli zaujímavejšie alebo ma skolí únava. Voľné chvíle si preto maximálne cením a užívam. Niekedy, keď môžem, tak celý deň leňoším v posteli až do poslednej minúty, kedy už musím ísť na tréning či opäť vycestovať na dlhý víkend preč, do cudziny.

Autor: Branislav “Baraňo” Belko