Prichádza nový kvalifikačný cyklus a s ním aj nové tváre. Mladé tváre. Tentoraz sa jedná o rok narodenia 1998. Kedysi by som povedal, že sú to „dzeci“ a teraz… a teraz sú to furt dzeci. Ale chalani už niečo z toho futbalové majú. Ako herne, tak aj trochu inkoustu, no to príde ešte s vekom, a v neposlednom rade slušná slovná zásoba genitálnych synoným. A Švajčiari podľa gestikulácií na lavičke možno majú tých synoným vo svojej slovnej zásobe taktiež požehnane, no aby to človek rozoznával z ich štyroch úradných jazykov.
Každopádne, zápas mal náboj aký sa dal očakávať, priateľský. Jedna žltá karta na strane slovenských sokolíčat, jeden gól na strane Helvétov a jedna nepremenená penalta opäť na strane sokolíčat. Aby som nezabudol, tak ešte jedna odpustená červená karta pre kapitána tých istých vtáčkov, no ako poznamenal podtatranský odborník na fodbal – „No ta co, rozhodca kupeny, hotovo“. Či bol pán hlavný kúpený alebo nie, proti mužstvu, ktoré má vo svojom strede hráča La Masie a pod hrotom hráča Chelsea doplnených o hráčov z Bazileja či Servette, sa hrá ťažko aj keď necháte na ihrisku srdce.
Našim chlapcom nemožno uprieť snahu bojovať a vyrovnať sa Švajčiarom, no dnes na to rozhodne nemali. Na záver ešte všimka. Pravý obranca Švajcu verná kópia Evru, karamelový stredný obranca a hroťak sťa Fellaini, toť možno budúci reprezentanti Švajčiarska. Akoby som videl EURO 2016.
PS: Nič nenamotivuje hráča k trénovaniu pokutového kopu viac ako výzva trénerovi z tribúny: „Daj mu po ušoch!“
