Popolušku nepremietajú každý deň, s najškaredším kačiatkom v Lige majstrov by som to s rozprávkami teda jednoznačne nepreháňal. Už vôbec nie na anglickom drne. Dnes dve rýchlovky zo zeme Albionu, priatelia.
WEST HAM – LEICESTER
Hej, čaro nového trénerského Shakespeara ostrovov zatiaľ zaberá lepšie jak Vardymu komediálny suare/z/lizmus, King Power boys zdupľovali dávky Leucínu i hodiny v kryokomore, predĺžili hádzané auty, apgrejdovali kick and rush, prebrali sa z kómy čo omojbože kopali /aj/ vo Valencii a v kombinácii s nesporným espritom sú razom tri body nad zónou ponoru. Nedémonizujte ale Leicester, v Starlíg prešiel ďalej iba ako výstavne najnefutbalovejšie mužstvo netrpiace hernou genialitou, ako mužstvo, čo zaručene viac chce ako vie, mužstvo, čo viac dramatizuje ako dekoruje. Zatiaľ čo však s Atleticom spapá modrá čochvíľa kefu, proti bilicovcom pri Temži nebude bez nároku na bod. To hneď potom, ako Morganovi trafí jednooký center čoraz gravídnejší pupok. Sorry, keptn.
STOKE – CHELSEA
S Hrnčiarmi to už dávno nie je taká nuda ako s Jožkom Barmošom v štúdiu estévé a na Staffordshire plánuje domáci červenobiely pruh odpáliť londýnskemu parnému valcu riadiča i topiča pri relatívne nízkych 6.6. Conteov Bluesband je natoľko jasným majstrom ligy, že si to na Britannia Stadium spokojne môže dovoliť, pri stávke na riziko každopádne briskno zvažujte, za akých podmienok dostáva Courtois dva. Lebo minimálne toľkokrát dnes borci od Stamfordského mosta trafia.
A ešte k tomu Leicestru, keďže akosi przním rozprávky. Aj Dávid porazil Goliáša, no pre mňa to z jeho strany nikdy nebola lesť. Lež obyčajný švindel. Po našom ofuk.
Take it easy a dopremierligotania, amigos.
