Ešte v máji tohto roku bola Trnava hore nohami. Miestny Spartak po 45-ich rokoch ovládol ligu, prvýkrát po rozdelení samostatnú slovenskú. Ešte predtým padali slová o malom bezvýznamnom pohári z úst vtedajšieho trénera Maestra. Potom, po spečatení titulu, prišli slová o tom ako Trnava rozbila ligu. Rozbila ale len naoko. Rozbila ju bodovo, pretože logicky ich získala najviac. Hra „červeno-čírnych“ však nebola majstrovská. Bola majstrovská muriňovská a našej futbalovej verejnosti na čele s krčmovými odborníkmi spoza rýchlo vytočenej desiny Zlatého bažanta, Corgoňa, Šariša či iného patoku vytrela zrak. A možno aj niečo navyše. Počas sezóny Trnavu každý odpisoval. Do posledných kôl odborníci/odporníci neverili, že to Trnava dokáže. No dokázala.
A tak začala ďašia sezóna. Hráči stihli dovolenku akurát tak doma na chate alebo pri prebaľovaní svojich malých ratolestí doma a už sa začala cesta európskymi pohármi. A tam Trnave opäť nikto neveril. S novým trénerom, úzkym kádrom a minimálnym odpočinkom sa prehrýzli v Lige majstrov cez Zrinjski Mostar, Legiu až k Crvenej Zvezde. Od nej putovali do Európskej ligy do Ľ(Ubľa)ny a odtiaľ už všetci vieme ako ďalej.
Pár týždňov dozadu avizoval majiteľ Spartaka Vladimír Poór svoj podnikateľsky zámer, a to vstup do klubu pražských klokanov, teda do Bohemiansu. Nechcel sa tam angažovať v takej miere ako v Trnave. Chcel iba pomôcť. Do stovežatej nasmeroval aj väčšinu svojich podnikateľských aktivít. Cestu do Bohémky mu tak trochen vydláždil Pavel Hoftych, generálny manažér Spartaka, ktorý sa pozná s majiteľom Bohemiansu Dariuszom Jakubowiczom.
V posledných dňoch začali postupne vychádzať správy o postupnom rozklade trnavského klubu. Najprv zrušenie klubovej televízie, následné nepustenie klubovej hymny počas sobotného ligového zápasu doma s Nitrou a ohlásenie úsporného režimu. Keďže klubová televízia mala na starosti ozvučenie štadióna počas domácich zápasov Spartaka, tak asi soudruzi udělali někde chybu. Po týchto udalostiach začal, aj na slovenské pomery, pomerne šialene rýchly rozklad. Niekto by možno povedal, že Trnavský futbal nemá ani polčas rozpadu. Po skončení jesennej časti skončia vo svojich funkciách manažér Hoftych, tréner Radoslav Látal, prezident klubu Dušan Keketi st. a taktiež od klubu odstúpi aj majiteľ Poór.
Hoftych videl problém s infraštruktúrou klubu a tréningovým ihriskom. To ho viedlo k tomu, že v Trnave už ďalej futbal za takýchto podmienok – a taktiež finančných podmienok – futbal robiť nejde. Uprieť sa mu to nedá, podobná situácia je v mnohých slovenských mestách. Hoftych doviedol do Trnavy trénera Látala a ten po jeho odchode nebude cítiť podporu ľudí, ktorých pozná, ktorým dôveruje a tak končí aj on. Taktiež pochopiteľné. Prezident klubu Dušan Keketi st. chcel odísť už po majstrovskej sezóne, avšak odchádza teraz po zhoršení zdravotného stavu. A nakoniec majiteľ, Vladimír Poór, zastavil všetky finančné toky smerujúce do Spartaku, hľadá investora pre prebratie klubu a nemieni ďalej pokračovať vo vojne s „fejsbukovými fašistami“. Komu by sa chcelo tlačiť svoje prachy bez podpory mesta do prvoligového futbalu? Navyše poďakovanie žiadne, iba slová fanúšikov kto má ísť kedy ven. Asi tiež pochopiteľné.
A teda nakoniec to, čo by sa zdalo ako nepochopiteľné, sa zdá po menšej pitve aj pochopiteľné. Za zamyslenie stojí aj to, že zatiaľ čo v Dunajskej Strede sa otvorila nová futbalová akadémia, tak v krajskom meste toho istého kraja futbal padá. Ako hlboko klesne trnavský futbal je v tejto chvíli ťažké predpovedať, ale vo vzduchu cítiť veľmi tvrdý dopad. A po tejto vete by som sa vrátil späť na úvod, kedysi z úst Nestora El Maestra padali slová o bezvýznamnom pohári a o rozbití ligy. Pýcha predchádza pád a čím si vyššie, tým tvrdší ten pád je. A tak teda, opatruj sa Trnava…
