Rozprávanie o bielych nepriateľoch zdravia by nebolo úplné bez hlavného podozrivého – cukru.
Ak chceme mať vyváženú stravu, potrebujeme k tomu bielkoviny, tuky a sacharidy, čiže cukry. Ak ich teda potrebujeme, prečo je cukor taký strašiak?
Naši predkovia cukor prakticky nepoznali. Na sladenie mali tak akurát med, aj to len tí bohatší (alebo tí šťastnejší, čo chovali včely). Sacharidov však mali určite dosť: nachádzajú sa totiž vo väčšine potravín. A aby to nebolo také jednoduché, ešte sa delia na jednoduché a zložité, respektíve, na rýchle a pomalé.
Pre ľudské telo sú veľmi potrebné pomalé sacharidy. Tie nájdeme vo všetkých „zdravých“ veciach – v zelenine. Telo ich pomaly štiepi, energia sa uvoľňuje rovnomerne a dlhodobo. Obsahuje ich aj múka a výrobky z nej (chlieb, pečivo, cestoviny), no o problematike bielej múky sme si hovorili minule.
A tak máme rýchle sacharidy. Zásadný rozdiel je v nástupe účinku – dodajú energiu rýchlo, no potom nasleduje ešte rýchlejší pád nadol. Rýchle sacharidy nájdeme aj v ovocí, no tam tento zádrheľ vyvažuje množstvo vitamínov, vlákniny a podobných zázrakov. Ak však hovoríme o tradičnom bielom cukre, tam už o pozitívach nemôže byť ani reč.
Cukor má jednu príšernú vlastnosť – je návykový. Neskutočne návykový. Keď ľudský mozog „zavetrí“ cukor, okamžite po ňom vyštartuje. Preto vám nikdy nestačí iba jeden koláčik…
Potravinársky priemysel, platený „americkým“ ministerstvom zdravotníctva, si už niekedy pred štyridsiatimi rokmi všimol súvislosť medzi nadmerným konzumovaním cukru a obezitou a ponúkol riešenie. A nie, nebolo to odporúčanie, aby sa ľudia prestali prežierať, lebo by mi klesli tržby. Vymysleli náhradné sladidlá. Tie však spôsobili ešte väčšiu katastrofu. Mozog síce zavetril sladkosť, no nenašiel kalórie z cukru, preto vyštartoval po ešte väčšej dávke. Pri jednom experimente bolo zistené, že tí, čo pili nápoje sladené umelými sladidlami, zjedli oveľa viac iných sladkostí ako tí, čo si dopriali cukor.
V poslednom období sa na poli „cukrových náhrad“ objavilo ďalšie svinstvo. Glukózo – fruktózový sirup. Dnes ho nájdete doslova všade. A prečo je to také svinstvo? Nuž, v prvom rade, vyrába sa z GMO kukurice. A ak sa vám to zdá málo, vedzte, že fruktóza ako taká je pre ľudské telo problém. Nájdete ju síce v každom ovocí (áno, to je ten rýchly sacharid z ovocia), avšak, ak ju nepodáte spolu s ovocím, telo ju proste nespracuje. Telo ju rovno uloží. Medzi obezitou a chudobou sa objavila súvislosť až po tom, ako sa (najmä do lacnejších) potravín začalo pridávať toto svinstvo.
A jedno upozornenie na záver: Slovensko je krajina, kde sa dovážajú šmejdy, aj pokiaľ ide o potraviny. Známy kolový nápoj západnej značky kúpite v Rakúsku s cukrom, u nás však len s glukózo-fruktózovým sirupom. Buď sa teda vyberiete nakupovať do bezpečnejšej krajiny, alebo… alebo budete študovať etikety a jednu mňamku za druhou ukladať späť do regálu. Tento sirupček je totiž aj v kečupoch, džemoch, jogurtoch, občas aj v detskej výžive. Hm, že vám práve trocha prestalo chutiť…?
Mozog však dokáže celkom dobre fungovať aj bez cukru ako takého, len z pomalých sacharidov. Pravda, naučiť ho na to… to chce naozaj dosť veľa sebaovládania…
