A viete, prečo je vlastne taký strašný problém, keď je potravina biela?
Na záver tejto série vám ponúkam ešte niekoľko teplých bonzov z kuchyne zdravého stravovania.
Medzi strašiakov sa v poslednom čase zaradila aj soľ. Áno, je biela. A je potrebná. Problém nastal opäť v tom, že si jej dávame oveľa viac, ako by sa patrilo. Odborníci majú určenú svoju odporúčanú dennú dávku, ale… väčšina z nás nemá ani šajnu o tom, koľko tej soli vlastne prijme. Soľ sa spravidla prezentuje v skrytosti, schovaná v syroch, chlebe, polievkach, rezňoch… asi nemusím pokračovať, pochopili ste ma.
Chemický vzorec soli je NaCl – chlorid sodný. Sú to vlastne dva obyčajné chemické prvky, ktorý vytvorili toto zoskupenie, zhodou okolností slané a jedlé. V ľudskom tele sa nachádza množstvo chemických prvkov, no musia byť v určitom pomere, aby bola v tele rovnováha. A to zas nie je až tak úplne jednoduché. Priveľa soli dokáže telo „rozhodiť,“ čo si ako prvé donesú obličky. Tie majú na starosti práve to, aby udržali optimálnu hodnotu minerálov v tele. Nehovoriac o tom, že priveľa soli dvíha krvný tlak (a dôsledky vysokého tlaku sú vám zrejme známe).
Paradoxne, niekedy nastanú situácie, kedy sa naozaj hodí, aby si človek trocha prisolil. Mne sa to stáva v lete, kedy sa viac potím. Pot je – ako inak – slaný. Potom telo vylučuje soľ. Už sa mi stalo, že sa mi po dlhšom tréningu zatočila hlava a pohár vody nepomohol. Raz mi bolo tak zle, až som zavolala svojmu lekárovi. Jeho rada ma šokovala, no odvtedy ju uplatňujem vždy, keď na mňa idú mdloby: dala som si niečo slané. Ak totiž dbáte na dostatočný prísun vody a na zdravý pohyb, soľ pre vás vôbec nemusí byť strašiak.
Alebo taká ryža, chlieb Číny, ako sa nazýva. Fajn vecička. Nuž… pokiaľ nie je biela. Neviem, čo to človeka tak posadlo, že chce mať všetko biele (na tomto mieste som si spomenula na Elginove mramory, ale túto narážku pochopia len archeológovia). Ryža sa vo svojej pôvodnej podobe vôbec netvári extra bielo. Farbu získa rafináciou, zbavením otrúb (opäť sa vlastne okrádame o to najzdravšie). Oveľa zdravšie druhy ryže sú hnedá, jazmínová či basmati. A rovnako ako sú zdravšie, sú aj oveľa drahšie. Moja otázka už však znie, či je lepšie priplatiť si za kvalitnú stravu alebo potom platiť doktorom, čo vás budú zošívať.
Diskutuje sa aj o vhodnosti zemiakov, veď aj tie sú (skoro) biele. No to už zachádzame tak trocha do extrémov. Biela (podľa názvu) je aj cibuľa či kapusta, obe považované za mimoriadne zdravé potraviny. Už som sa však stretla s názorom, že biela farba je znakom ochudobnenia o živiny, a preto je vhodnejšie vyberať si odrody, ktoré sú čo najpestrejšie.
Mimochodom, aj taký karfiol je biely. A ten nemá ani farebnú alternatívu. Napriek tomu sa považuje za skvelý, dokonca existuje veľa receptov, podľa ktorých ho môžeme premeniť na cesto na pizzu. Niektoré som skúšala. Furt to chutilo ako karfiol. Nemôžem si pomôcť, u mňa neprešli. Nehovoriac o tom, že na moje trávenie má karfiol rovnaký efekt ako zápalka na debničku s dynamitom.
