A rieka tečie, aj v roku 2020

Hovorí sa, že čas plynie ako voda. Poviem vám, že tá „voda“ tečie veru poriadne rýchlo a hlavne po päťdesiatke.

Už je to nejaký čas, čo som po prvýkrát dal na virtuálny papier niekoľko viet o mojej záľube – muškárení. Len nedávno pred pár dňami som si ho znova prečítal a bol plný entuziazmu, radosti a šťastia. Uff, pamätám si na to akoby to bolo včera. Ale po dnešnej rybačke musím skonštatovať, že moje brodenie v neúprosne tečúcej vode je už podstatne namáhavejšie, nohy sú znateľne ťažšie a o bolesti v kolenách spôsobenej ľadovou vodou radšej pomlčím.

Rovnako množstvo rýb v slovenských vodách, dnes konkrétne v mojom milovanom Hornáde, by sa dalo prirovnať k šafránu. Nebyť chytených „sadeniek“, rozumej pstruhov, ktoré len prednedávnom opustili svoje rodné rybníky Rybárskeho zväzu, nechytím ani len rybu. Totiž pôvodnú rybu odrastenú v tejto rieke nemáte takmer žiadnu šancu chytiť. Prečo? Asi sa predsa len s tou našou milovanou planétou čosi deje. Škoda.

Aj napriek tomu mám však veľmi rád heslo „cesta je niekedy cieľ“. A aj keď dnes žiaden kapitálny pstruh či lipeň neskončil na háčiku mojej mušky, bola táto cesta v lone úžasnej prírody s mojím jedinečným fishguidom Bobom nádherná a napĺňajúca svoj účel.

Petrov zdar, buďte zdraví a tešte sa z každého dňa či už vo vode alebo kdekoľvek inde ale hlavne prežitého v primeranom zdraví. Ja budem vždy najradšej práve v tej vode. Tá mi dodáva silu.

Autor: Marek Biroš