Futbal je vraj najkrajšia vedľajšia vec v živote, lebo ho ukazuje v inom lesku. A včera sa teda za La Manche blýskalo skoro ako v slovenskej hymne…
Liga líg aj v kovidových časoch potvrdzuje, že je najzábavnejším loptovým podnikom na svete. V parádnej prestrelke modrých na prázdnom Etihade pred týždňom najprv Mahrez pumelicou takmer prederaví vo vinkli sieť, aby neskôr Vardy pätičkou a bonusmi navyše pečatil brilantnú výhru hosťujúcich Foxes 2:5. Pokiaľ sme si mysleli, že z výstavného výprasku modrých boháčov budeme žiť mesiac, zabudnite.
Podľa pravidla čím menej divákov, tým viac gólov, sa včera kopalo aj na starom Trafforde. Kto došiel v 4. minúte s pariacou neskou k telke, len pretierel zrak. Za 6 minút hádzanárskych 1:2 a obojstranný ofenzívny futbal urvaných vagónov, ktorý pokazila až diskutabilná červená pre United. Ukrižovaný Maguire, Sonových “pojď sem, kam jdeš” a klinických 1:6 a domáce Divadlo polámaných snov.
Aby nedele nebolo dosť, prepneš to aj do Villa Parku, predsa len, hrá tam majster. A dobre ši zrobel, povedal by Marcel. Videl som vo futbale už čokoľvek, no v závere mi ozaj ostala už len spadnutá mandibula a potom nie tak vybielená, no furt rovnako šokovano-nechápavá vycerenka à la Klopp. Borci z Birminghamu, ktorí v minulej sezóne takmer vypadli z ligy, kusali jak vlky v zime a s podobným výkonom by hádam spravili každé mužstvo Premier League. Hattrikový Watkins na hrote Villans je objav roka /Adrian nešťastnejší ako Kepa/, Barkley lepší ako kedykoľvek v Chelsea, Grealish si na tráve dovolil viac ako Ferko na ruskom kole po troch burčiakoch na bardejovskom jarmoku. Zápas, ktorý znegoval logiku končí unikátnych 7:2, archivári všetkých krajín spojte sa. Bo vravím, ak by sa hralo ešte pol hodiny, skončí to 13:4.
Futbal všeobecne znova raz ukázal svoju veľkú tvár. Možno práve preto, že je iba jednoduchou, poctivou hrou.
S pozdravom keď si ešte nedostal nakladačku, dojdi za kanál sa s vami lúčim a dopremierligotania, priatelia.
