Zamysleli ste sa niekedy nad touto otázkou? Ja áno, a to pomerne nedávno. A nedalo mi to.
Čím to je, že nás stále bombardujú správy o tom, že ten či onen tím z Tipos extraligy je v karanténe s 15+ pozitívne testovanými, no futbalová liga podobné situácie neregistruje alebo existuje len pár prípadov? Po tom, čo pár dní dozadu odcestoval do karantény aj tím Zvolena, si túto vynútenú pauzu od ľadu absolvovali už všetky tímy hokejovej Tipos extraligy. Čo je dôvodom tejto rozdielnosti?
Na túto otázku mi napadlo hneď niekoľko odpovedí. Prvou bola rozdielnosť štadiónov. Futbalisti predsa majú zápasy v exteriéri a na omnoho väčšom ihrisku, to isté platí aj o väčšine tréningov. Hokejisti na druhej strane hrajú v uzavretom a rozmerovo menšom zimnom štadióne. A aj to môže byť ďalší kameň úrazu. Zimnom štadióne. Chladné a vlhké prostredie v tom rovnako môže hrať svoju úlohu. Sú to ale samozrejme len moje úvahy.
A čo tak priamy kontakt? Áno, futbal rovnako ako hokej je kontaktným športom, no to, ako sa hráči na ihrisku stretávajú, sa asi porovnávať nedá. Hokej sa hrá viac na telo, súboje sú častejšie a tvrdšie, hráči majú na ploche menej priestoru. Stále mi to však akosi nestačí.
Na názor som sa teda opýtal aj svojho priateľa a lekára Ľuba Guľu, ktorý mi potvrdil, že svoju úlohu v tom hrá najmä štadión a štýl hry: „K prenosu infekcie pri ľadovom hokeji prispieva aj chladné prostredie na štadiónoch, uzavreté prostredie v hale i v šatniach a v neposlednom rade i tesný kontakt nehrajúcich hráčov na striedačkách. Futbal je síce tiež kontaktný šport, no v porovnaní s ľadovým hokejom je kontakt medzi hráčmi kratší, hracia plocha je väčšia a hrá sa v otvorenom priestore.“
BINGO! To je tá jedna vec, ktorá mi v tejto rovnici chýbala – striedačky. Ak si aktuálne všimnete covidové futbalové zápasy, zistíte, že realizačný tím aj striedajúci hráči sedia na striedačkách s dostatočným odstupom, často sú vyhnaní aj na tribúny nad striedačky. A v hokeji? Všetci nasekaní na jednej lavičke, a to vrátane trénerov (ktorí sa ako tak snažia nosiť rúška) a realizačného tímu. Okolo lavičky sú navyše vysoké plexisklá, ktoré prúdeniu vzduchu asi úplne nepomáhajú. A netreba tiež zabúdať na to, že pri striedaní ide hokejista na striedačku s obrovskou tepovou frekvenciou a vydychuje násobne viac vzduchu v tesnej blízkosti spoluhráčov. Vo futbale niečo také neexistuje. Striedania sú tiež omnoho viac dynamické, úvodné päťky, s ktorými sa začína, sa počas zápasu tiež niekoľkokrát zmenia. Zjednodušene tak môžeme povedať, že sa každý stretne s každým.
Práve toto je podľa mňa hlavný dôvod toho, že je hokej covidom „napadnutý“ omnoho silnejšie než futbal. Samozrejme v tom môžu hrať úlohu aj ďalšie aspekty, ako napríklad frekvencia zápasov. Hokejisti majú program hustejší, s troma hracími dňami do týždňa, pričom to nie je až tak ojedinelé, že zahrajú tri zápasy za sedem dní.
Budem rád, ak sa o svoje postrehy či odborné názory so mnou ale aj ostatnými podelíte v komentároch pod článkom. Verím, že tento oriešok spoločne rozlúskneme.
