O tom, ako súčasné obmedzenia ovplyvnili ich športovanie či duševné zdravie, sa rozrozprávali naši redaktori.
Eva
Zákaz vychádzania v druhej vlne korona-krízy ma poznačil takmer okamžite. Zdá sa, že je starou dobrou pravdou, že si človek začne vážiť veci, až keď ich stratí. Dovtedy som všade „vybehla“ autom. Však rýchlo, rýchlo, ponáhľam sa! Pošta, nákup, po potomka do družiny.. A zrazu som veľmi ochotne hodila tašku na plece a s nákupom v nej sa domov dovliekla peši.
Počas jedného takéhoto pešieho nákupu som tak rozmýšľala, aký vzácny je nám pohyb a sloboda pohybu, len si to za normálneho stavu neuvedomujeme a berieme ho ako samozrejmosť. Človek nie je stavaný na to byť zavretý doma, dostáva zabrať psychika, dni sú akési prázdne. K tomu všetkému graduje ľudská zloba a nenávisť. Dnes viac ako inokedy ochotne a rada vypnem telku , Facebook a všetky zdroje negatívnych správ a idem sa prejsť niekam za dedinu, kde sa môžem nadýchnuť bez rúška a trocha pohnúť kostrou.
Všetko zlé je na niečo dobré, treba tento hluchý čas využiť, ísť do seba, “upratať sa“ a v rámci psychohygieny sa viac hýbať tam, kde to máme povolené. Situácia je aká je a nám neostáva nič iné, len to prijať a snažiť sa z toho vytrieskať čo najviac pre seba. Fyzicky aj psychicky.
Ifka
Ešte tak pred mesiacom som všetko zvládala dobre. Decká poslúchali, vonku bolo pekne, takže som stíhala aj cvičiť a sem-tam dokonca prišlo aj na zdravú stravu.
Potom som v priebehu jedného týždňa musela začať variť synovi špeciálnu stravu kvôli tomu, že prešiel na diétu a dcérke zavreli školu. Proste sa mi nakumulovali funkcie, od kuchárky, upratovačky a učiteľky cez diétnu sestru, špeciálnu pedagogičku až po psychiatričku (a niekedy som aj sama sebe pacientka). Moja šichta začína o šiestej ráno a o desiatej večer padám na hubu rovnako ako zdravotníci po celom dni testovania. A nie, manžel mi nepomáha, pretože je 11 hodín v práci a po nej ešte prerába dom.
Na psychohygienu veľmi niet čas. Najväčšia zábava dňa je sledovať najnovšiu epizódu dramatického seriálu Krízový štáb a po nej telenovelu Plačovka (ktorých jediná výhoda oproti zvyšku brakovej televíznej produkcie je len to, že idú bez reklamy). Kovidenia zdravý rozum. Takže… čo ste sa pýtali? Či cvičím? Nie.
Peťo
Písal sa marec 2020 a do Európy sa dovalila nejaká chrípka z Ázie. Veď pohoda, nejaký soplík, kašeľ, niečo vychrchlim z hrdla, posedím pár dní doma s teplotami a na PNke. Také klasické obdobie na prelome zimy a jari. Táto moja predstava sa však líši v tom, že som nebol na PNke, nemal soplík ani kašeľ a akurát tak sedím doma v ceplakoch od marca až doteraz. Okej, leto bola výnimka, kedy sa v Českej republike život úplne obnovil akoby sa nechumelilo. Že ani nie dva mesiace na to má krajina každodenný prírastok nakazených 15 000, to bude asi vedľajší efekt.
Po viac ako pol roku sa nedá povedať aby som bol na tom najlepšie. S predčasne ukončenou futsalovou sezónou 2019/2020 už nespravíme nič. Futbalová a futsalová sezóna 2020/2021 sa stihla akurát tak rozbehnúť a opäť je všetko zastavené a k tomu sú uzavreté všetky vnútorné športoviská. Človeku neostáva nič iné, len ísť behať alebo cvičiť von. Áno, v tomto počasí. Inak sa cítim sa fajn a absolútne mi nevadí absencia športu…
Stew
Som športový typ, ak počas roka tri dni za sebou nerobím fyzickú aktivitu, buď mám na teplomeri 38,3 alebo som to prehnal s file na Vianoce. Od marca ma Kovid športovo obral o dlhoročný pravidelný fotbálek s kolegami i nedeľné hokeje s kamošmi. Že za ten čas sa môže Kardašianke narodiť dieťa alebo mne uložiť 4 kilá slaniny kolo pupku? Verte, skoro som odpadol z váhy. Lebo aj keď roky pumpujem ľahké váhy, svalovina to zaručene nebude. Pred dvoma dňami som bol po rokoch behať. Neznášam to jak mor. Osem minút po ulici, aj sused čumel jak ma rozbolelo v pravom kolene. V Bille som včera už nekúpil desať kusov Rumby a od zajtra vynechávam pečivo. Načisto. Cornies sú aj tak šupa. Klzisko zavreté, sneh v nedohľadne, pravdou ale je, že ešte furt môžem schudnúť aj v nemocnici. DoprdeleSkovidom. Heh.
