Denník lokdaunistu, časť druhá: Januárová Regetovka

Okolo 10:23 tasí drzoškerená obloha perleťovomodrý šat a pri poslednej online hodine sa pri Future Continuous už tešulikám tak, že mi cvrká v spoďariku. OujeeYesIdooo.

V Dlhej Lúke tuším a za Zborovom viem, že v Rege bude zas cma jak v mechu bandur. Dnes ma ale nevykýva ani Igiho nový pokus o memečko.

Obúvam po prvýkrát v roku lyžiarky a vzrúšo na padrť bije oba včerajšie francúzaky od Plačkovej na čete. Levitácia, meditácia, kontemplácia, nazvi to ako chceš, v horách niet neznabohov a ja cítim, ako mi milovaná hora znova raz penetruje dušu ubitú pípajúcimi obrazovkami smartfónov či laptopov.

Osem čísel nového snehu je tak na malý kopec a geriatrickú jazdu na kameňákoch cez hladno trčiace steblá. Nebyť ale vďačný za podobný dar v čase, keď niekto leží v nemocnici, iný mu pomáha v skafandri, tretí sa vyhrabáva z kovidu a štvrtý už nikdy, mi príde ako rúhanie. Moja úcta, mentálna podpora i úprimný otčenáš všetkým.

Vraciam sa vysmiaty akoby som práve vyhral Flachau a pri kávičke nad písomkami si uvedomím, že som vlastne ozaj vyhral. Ako hovorí Johny, ďalší deň, pre ktorý sa oplatilo narodiť.

Dolokdaunovania zajtra, kamaráti.