„Ty zakakaný op“

Predstavte si, že vaša frajerka má 87 kíl a vy sa k tomu máte slovne vyjadriť. Poviete tučná? Telnatá? Vypasená? Tlstá? Statná? Korpulentná? Obézna? Pri sebe? Moletka? Diplomat je určite ten, kto to skúsi skrz „nejdeš si zabehať?“

Slová majú okrem významu aj svoju farbu, vôňu či náboj. Často výrazne plusový alebo naopak. Konotácia je zas to, čo sa vám takmer podvedome objaví v mysli pri vyslovení slova, ktoré poznáte. Krava? Niekomu napadne mlieko, niekomu stajňa, niekomu metán, niekomu bú. Napríklad také vulgarizmy (z lat. vulgus – bežní ľudia, neumytá masa, stádo) nesú konotáciu zásadne zápornú, často spojenú s urážkou, hnevom, neudržanými nervami. Aj keď psychológovia povedia, že sa po nich v človeku aspoň uľaví nahromadená tenzia, vieme dobre, ako je to s nekontrolovaným slovom, čo už nikdy nevrátiš späť.

Hráč futbalovej Slavie Praha vraj nazval borca Glasgow Rangers v eufemistcky ladenom preklade zasr-ná opica. Možno to mnohým znie určite prijateľnejšie než nejaký vystriekaný –huj alebo priam príšerné, no už otrepané „sanovabič“, problém je v tom, že borec z oných Rangers bol čiernej pleti. A najväčšia aféra svetového futbalu dnešných dní je / bola (čítaj osobitne) na svete. Konotácia nadávky totiž trafila všetkým v hlave presne tam, kde by ani debil, idiot, chmuľo, magor, pľuhavec, čurilo, mečiarovský prďús či kkt dokopy nedostali šancu. Všeobecne odsudzujem rasizmus, keby bol ale Kudela v 88. minúte vtedy už jasného duelu použil slovo op (AK to údajné „monkey“ teda ozaj použil), „fu-king ape“ by zmizlo v Ibrox Stadium jak ministri z Igorovej vlády. A s ním aj Čechova vizitka do konca života.

Výboj a sila slova je často viac ako tečúca krv či kopanec s nasledovnou mesačnou péenkou. Ovládnutie seba samého zas tým najväčším víťazstvom.

P.S.: Vaše slečny nemusia mať nadváhu, skúste ale, ktoré zo slov by si vybrali. Neverím, že sa len tak zhodnú.