Pohľad späť za 60 sekúnd: Manchester City – Chelsea

Finále je vždy o jedinom zápase. Musíš nabehnúť na pľac a predviesť najlepšie to najlepšie, čo si natrénoval. A to sa Guardiolovi zaručene nepodarilo.

Neradno nenávistníkom trúchliť nad zostavou City a pýtať sa, čo to vlastne Pepe na onej party hulil, bledomodrí boli včera opticky, takticky i futbalovo tí druhí najlepší na ihrisku. Planá bohorovnosť, relatívne dlhšia zápasová pauza a podvedomie, že tento súper nás dal len nedávno dvakrát dole boli ich oveľa signifikantnejším súperom ako nejaký Werner. Aguero si za slzy môže aj sám, keď mal Chelsu pred pár týždňami v lige pri penalte na lopate, panenkovsky ju nezlomil a doslova nedorazil a nakoniec vtedy jeho modrá pustila všetky body. Každá prehra zanechá v tvojej mysli stopu a na konci dňa môžeš analyzovať donekonečna, nikdy presne nezistíš, akú. Freud o tom vedel svoje, a presne by vám vysvetlil napríklad aj to, čo a prečo vyrobil taký Žinčenko pred gólom Havertza.

Chelsea bola prekvapivá, rýchla, elastická a hlavne uverila sama sebe. Aj preto je zaslúženým majstrom ligy svetových líg.