Tak vám poviem… Je piatok poobede. Mesto idylicky vysvietené slnečnými lúčmi babieho leta, no v uliciach pretrváva ošiaľ áut a nervozita srší azda z každého druhého šoféra. Skrátka piatkové Košice.
Tak vám poviem… Najkrajší počin, ktorý v tomto Babylone môžete podniknúť, je sadnúť rýchlo po práci do auta a vydať sa smerom k vodám Hornádu na ryby. Avšak nie sám, ale so synom! To by človek mal aspoň raz v živote zažiť. Svet je zrazu opäť nádherne vysvietený babím letom, ale už nie v meste, no v čarovnej hornádskej prírode. Stačí prejsť pár metrov od hlavnej cesty a jediné, čo počujete, je omamný zvuk tečúcej vody.
To, že sme z vody vydrvili pár desiatok pstruhov dúhovych, no aj to, že sme šaleli radosťou (a niekedy aj strachom, keď sa syn šmykne a nechýba veľa, aby si pri chytaní rýb s nimi rovno zaplával v celej rybárskej výstroji), je niečo, pre čo sa oplatí žiť a zažiť to aspoň raz. Bravúra rodinnej súhry v prírode.
A na záver ako hovorí klasilk: Jeden neúspešný deň na rybách je viac, ako jeden úspešný deň v práci. O čo viac, keď berú. 🙂
Petrov zdar všetkým fanúšikom muškárenia a BROsportu!
Autor: Marek Biroš
Bbčko
11. septembra 2021 at 13:26
S láskou úprimne závidím ….. synu a lovu zdar …:-)