Záver pstruhovej sezóny v bešeňovskej vode

K muškáreniu ma priviedol môj otec ešte v 2004, keď som mal len 8 rokov. Vtedy to však pre mňa ešte ani zďaleka neznamenalo toľko, ako dnes. Teraz je to pre mňa adrenalínové hobby a dokonalý relax na vyčistenie hlavy v jednom. Kto nezažil, nepochopí.

Jedným z prvých jazerných revírov, kde som sa učil nahadzovať s muškárskym prútom v ruke, bola vodná nádrž Bešenová. S týmto miestom sa mi preto spája azda najviac rybárskych spomienok z môjho detstva. Nechýba medzi nimi ani môj doposiaľ najväčší úlovok v podobe 59 cm pstruha dúhového, ktorého zdolávanie si pamätám, ako by to bolo včera. S postavou lososa a obrovskou výdržou bolo pre mňa takmer nereálne vytiahnuť ho z vody, no za pomoci kamarátov rybárov sa to nakoniec podarilo.

Na Bešeňovej som následne dlhé roky nebol a to aj kvôli tomu, že som sa muškáreniu na dlhší čas prestal venovať. Od tejto sezóny sa ale u mňa akoby zázrakom opäť prebudila túžba nabrodiť si do vody s muškárkou v ruke. Počas uplynulého víkendu som sa preto do bešeňovských vôd po viac ako 10 rokoch opäť raz vrátil. Po sezóne strávenej vo vodách rieky Hornád som sa v posledný možný víkend rybačky na pstruhových revíroch vydal spolu s manželkou a rodinou na výlet do dedinky Vlachy pri Bešeňovej. Sobota a nedeľné doobedie pritom z môjho pohľadu patrili najmä rybačke a osvieženiu si krásnych spomienok.

Počas prvého dňa nám nepriala príliš vysoká voda (keďže ide o vyrovnávaciu vodnú nádrž pre Liptovskú maru, hladina Bešeňovej sa v rámci niekoľkých hodín môže zmeniť aj o pár metrov). Nedeľa však bola už o niečom inom a lovilo sa o poznanie lepšie. Výsledkom za dva dni boli tri vydrvené (pre mňa) kapitálne dúhaky všetky cez 50 centimetrov, ktorých zdolávanie som si skutočne užil. Najväčší meral dobrých 55 cm a do podberáku sa mu veru vôbec nechcelo. S týmto úlovkom som úplne spokojný, keďže sa v tom čase nachádzalo vo vode skutočne veľa rybárov a v okolí 20 metrov odomňa aj ďalší dvaja prívlačkári, ktorí ale v ten deň ako to povieme my „utreli ústa“.

Nedalo mi to a vo štvrtok sa s otcom na Bešenovú chystám znova. Možno pokorím svoj rekord a vydrvím ešte väčšieho macka. Kto vie. Každopádne sa vždy riadim heslom, že aj jeden neúspešný deň na rybách je viac, ako jeden úspešný deň v práci. Vtedy si totiž nikdy nepoviem, že rybačka za to nestála. Vidíme sa pri vode, Petrov zdar!