V Katare pri bare, časť dvadsiata druhá

Futbalová telenovela nadchýnajúca celopozemský dav od 5-ročného Ferka až po dedka v hospici dospela rozprávkového konca a my si povedzme o čom a načo to celé bolo.

Na futbale mnohých fascinuje to, ako tento neakčný, pomalý, a čistokrvne nudný fenomén dokáže záujmom priam zmasakrovať masy. Samá 0:0, borci sa váľajú po zemi každé štyri minúty, počet striel na bránu za celý mač cc tri a obrancovia si vzadu ďalej spoko šúľajú loptu jak moja babka včera rohypnol. Pamätám dodnes, ako som v Amerike v 94tom ako jediný človek v krčme sledoval na obrazovke Baggia a Maradonu.

Ujo Lešický vraví, že aj najhorší hokej je lepší ako kvalitný futbal. Menší priestor, viac akcie, deja, náhody, a tým aj príťažlivosti a zábavy. Objaviť čaro futbalu je neraz takmer nemožné. Keď ale droga zaberie, ostávaš s ňou naveky.

Misiou futbalu je krása. Exhibícia unikátnosti ľudského kumštu, jeho myslenia, tvorivosti a vzájomnej synergie. S cieľom šíriť radosť. Malé guľaté divadlo, ktorého mágia ti zastrie dych a nechá ťa obdivovať svojich hrdinov. Z ktorých má každý svoj príbeh. Presne ako v telenovele.

Od futbalu v zemi miliardárskeho piesku som napriek mnohým úžasným momentom i spektakulárnej drámy vo finále čakal viac. Hra sa naďalej rozrastá do mamony počtu titulov, pohárov, či trofejí a v opatrnosti taktík silno fackuje zašlú misiu panenkov či FUNbastenov. Van Gaal tvrdí, že toto je ale súčasný futbal. Estét utrie slzu a povie – škoda.

Futbal, ako každý šport, je o dôstojnosti, o česti, o charaktere, o priateľstve, o odvahe. O spájaní myšlienok, kultúr a národov. Je to najkrajšia vedľajšia vec v našom živote. Lebo ho ukazuje v inom lesku…

Dokatarované, bratu. Pogratulujme messiovcom, povstaňme a poďakujme všetkým aktérom nezabudnuteľného katarského divadla. Spomienky naň ostanú jak básne ukryté v nás. 

A dvakrát kapurkovú donpapu, slečna.