Nič pod Tatrou neberie v súčasnosti viac ako Darin playbek v O2 Aréne s Rytmusom a Škriniar v Paris sežer mé. Nechajme rap rapom, funky funkom a kuknime sa na Milana.
Ako vraví klasik, mladosť nekúpiš, starobu nepredáš a dvadsaťsedem rokov je vo futbale i v priemere tak akurát na poslednú zmenu smerom hore. Paríž je perlou v kráľovskej korune Francúzska a jeho PSG z futbalového hľadiska eldorádom spektakulárnych misií Impossible. Messi tu nenosí desinu a ľahá si odrazu do múru, dedko Ramos chytí tretiu pubertu, Neymar nemusí vkĺzačky a Mbappé chce inam takmer každý rok. Aspoň teda pomyselne určite.
Slovenský kapitán prestupuje do tlamy nevyspytateľného leva v miliardárskej klietke nielen kvôli peniazom /hoď kameňom, ak by si pri podobnej ponuke nešiel/, ale predovšetkým kvôli šanci posunúť sa hore predtým ako bude neskoro. Obrana PSG je nadupaná ako Tabakovej dekolt, na otázku, či sa Milan zaradí do základu a nebude v šušťakoch a v sede očumovať kočky v piatej rade je jediná odpoveď. Schopnosť sa adaptovať. Aklimatizovať. Prepnúť v hlave páčku o regál vyššie a potvrdiť, že polobôžik z Milána to dokáže po šiestich sezónach aj na francúzskej tráve stelárnej pýchy. Silná káva za veľa. Neváhaj.
Futbal nie je tenis, Džokovi stačí veriť sebe. Škriniar musí mať viac šťastia ako kedysi v Reale Peter Dubovský. A veriť možno aj vo vyššiu moc.
Veľa zdaru, Milan.
