Regetovská perinová doboška z minula dnes stratila nekompromisnú strohosť a v decembrovom odmäku púšťa šťavu skrz všetky vrstvy od prašanu, ľadovej kryhy po zahustený kefír. V preklade, dnes to tu rozsekám jak kedys Lilo Makčupikču.
Reset hlavy v tebe regeneruje autopilota a učí ťa tešiť sa aj z ranného umývania zubov. Marcel F pred dvoma rokmi napísal, že súčasný /cyber/svet je miesto presýtené zlobou a lžou, nenávisťou a neprajnosťou. Že krása, ľudskosť a vzájomnosť sú v kúte a valcované násilným akcentovaním rozdielov a animozít. Že je to miesto technicky, graficky a strategicky prepracovanej nenávisti, miesto, kde ľudia s najnižšími kvalitami a donebavolajúce lži a výmysly žnú najviac ovácií. A že má navyše pocit, že aj jeho samotného robí toto miesto iným – beraz oveľa horším. Že tento svet vysáva lásku. Že ho to desí. Ubíja. Gniavi… Antónia zas verí, že ľudstvo nebude zvalcované zlobou a že na konci dňa objaví zázračný elixír, ktorý mu umožní žiť život s detskou dušou… Ja som myšlienkovo niekde medzi ňou a Marcelom.
Krátka bombovačka v milovanej Rege vyšla. Skúsim ale viac drepov ako sto za mesiac. Darwin povedal, že aj lenivosť sa vyvíja.
Doregetovkovaňa, kamaraci.
PS: Slavo, koľko kilometrov? 🙂
