Aprílové slnko cerí chrup jag Ľubo Blaha po voľbách, malé prekvapenie na kase, že už to nie je za dva ale za tri, a sadám klasicky na E4 po pravici miestnych ultra enterteinerov s modročervenými zástavami. Tí sú dnes oproti minulajšku o troch viac, choreo „my zme chlopci z Bardejova“ dopĺňa pre mňa z brusu nová hitofka „chto tu doma chto tu pan, bardejovsky partizan!!“ Muhaha.
Paťo Mihal, všetko najlepšie a gratulo, za tresku bubnov jak na Horkýžeslíže idzeme na vikop. Tatran Oravské Veselé vybieha v dresoch à la madridské pusinky, tých dvoch či troch borcov s kilkami cez trenky by ale Ancelotti akiste nepostavil. Úvodný tlak domáceho erbu prináša zopár šancí, v 26. minúte idú štyria Partizáni na dvojicu vybielenej obrany, zlá prihrávka hatí Kicovcom radosť. Tá prichádza o minútu, keď sa exkluzívnym gólom zaskvie Carlos. Ultras kontinuálne neutíchajú, každý je tu frontman, nevadí že jeden v Bdur, štvrtý v hmol. „Kamoon, kamoon“ som na miestnom drne ešte tiež nikdy nepočul. Paradzina, nabudúce berem gitaru.
V tíme hostí dokonale vyčnieva číslo 17, pohybovka o ligu vyššie, fitnes i dynamika pripomína malého Weissa. Len kerka Podunajskej nížiny na krku chýba. Chvalabou. 43. minúta, po pravej strane uniká šestka, genotyp Robert Pires zo zlatých čias Arsenalu. Po faule naň arbiter fučí penu. Remíza tesne pred polčasom nepoteší skuhrajúci plebs, toľko vagín som nevidel /a hlavne nepočul/ ani naposledy v Kiare. 56. minúta, tutovka hostí končí v náručí domáceho gólmana Putnockého.
Rasťo Kica vsadí po polčase na pasy cez Carlosa, územnú prevahu ale bardejovčania nekapitalizujú a v 81. minúte po rohu Kmeť dokončí domácu ekipu víťazným KO.
Za zápas zaplatí presne 124 divákov, hlásateľ zaokrúhľuje cez per partes na dvestopade. Berem.
Oravské odchádza z východu veselé, Bardejov sa potáca na dne treťoligového ringu a ak sa nestane zázrak, po lete môže byť po lete.
Držíme ale palce, bo ak nemáš nádej, si beznádejný. A takých máme na Slovensku už dosť.
Dočítania, kamarát.
