Keď sa povie Paríž, 98-im ľuďom zo sto napadne ajfelovka. Odkedy tam prišiel bývať Enrique, už iba 80-tim.
Videl som totálny futbal Gullita s Van Bastenom, obdivoval Messiho v jeho prajme v Katalánsku, skláňal sa pred dominanciou Man City na ostrovoch, to čo ale predvádza za posledné roky PSG hraničí s futbalovou AI. Monštruózny gólman, obrana s dvoma pravdepodobne najlepšími krajnými obrancami na svete, dokonale vyvážený stred poľa, útok s pretlakom mladých hviezd. Čo meno, to sánky dole. Sústredenosť, variabilita, neskutočná technika, abnormálna kondička. Absolútne naplnenie futbalovej misie, ktorá má okrem trofejí a svetskej slávy rozdať to najdôležitejšie. Radosť z hry. Radosť zo života. Radosť do nových dní.
Ak by mi mal niekto splniť sen, potom chcem vidieť ostrý tréning PSG. A ak by sa ma niekto pýtal, ktoré tri zo súčasných tímov sveta majú šancu niečo s parížanmi uhrať, poviem Liverpool, Barcelona a tretí nech doplní on.
Vidíme sa vo finále. Chelsea, držím palce. Za oceánom to vyzerá na ďalší loptový superfestival.
