Tetu Ľudku som mala vždy rada. Je to mamkina staršia sestra, slobodná, bezdetná. Býva cez ulicu, takže som u nej ako dieťa trávila veľa času. Spravila mi domček pre bábiky zo škatule na topánky, má úžasné pianíno Petrof a už pred 25 rokmi mala v telke niekoľko športových kanálov.
Keď som k nej toho dňa prišla, v obývačke hučal televízor a v ňom šiel záznam nejakého hokejového zápasu. Na moju zvedavú otázku odpovedala, že sleduje NHL. Bolo mi to divné, veď to ani nebola slovenská liga. Ale teta Ľudka to zdôvodnila:
„Fandím St. Loius, tam hrajú naši!“
Iste. To boli časy, kedy St. Louis desili súperov svojou „Slovak line.“ A pretože som tetu Ľudku vždy obdivovala, rozhodla som sa, že aj ja si nájdem tím, ktorému budem fandiť.
(Toto iracionálne rozhodnutie po rokoch zdôvodňujem pubertálnou krízou osobnosti.)
Doma som zistila, že to nebude jednoduché. Na rozdiel od tety Ľudky sme nemali športové kanály. Hm. Našla som tak akurát jeden český kanál, ktorý v noci vysielal nejaké zápasy. Pittsburgh. Tam v tom čase hrával Jágr. Keďže môj tato je tiež spoza rieky Moravy, rozhodla som sa fandiť českej polovici svojich génov. Nastavila som si budík na pol tretiu ráno.
Moja mamka nebola príliš nadšená tým, že som sa rozhodla ponocovať. Asi týždeň či dva mi to tolerovala, no keď som si chystala budík na ďalší zápas, zatrhla mi to.
„Ivka, neblázni a choď si ľahnúť. Zajtra popoludní budú dávať záznam, pozrieš si to, keď prídeš zo školy.“
Voľky-nevoľky som poslúchla. A aj po 25 rokoch som mamke neskonale vďačná. Bol totiž 4. máj 2000 a duel medzi Pittsburghom a Philadelphiou trval neskutočných 152 minút a 2 sekundy. Keď som na druhý deň pozerala záznam, veľmi ma prekvapilo, že po tretej tretine pustili rovno štvrté predĺženie. Keby som v tú noc vstala, tak by som pri telke ostala až do svitania. Alebo ešte dlhšie.
Uvedomila som si, že moje nervy a spánok sú vyššia priorita ako nejaký zápas. A už nikdy, ale že fakt nikdy som zámerne nevstala, aby som videla zápas.
Čestne priznávam, že občas si v noci pozriem aktuálny priebeh NHL – ale to len v prípade, že niektorý z mojich synov ponocuje a mňa kvári nuda. Väčšinou si pozriem výsledky ráno. No poznám ľudí, ktorí sú schopní po nociach sledovať aj niekoľko zápasov zároveň. Moderné televízory a mrte streamovacích služieb sú predsa vždy k službám, nie…?
O tom, aký je spánok dôležitý, vie svoje aj Jakub Dobeš, český brankár Montrealu. V lete na svojej sociálnej sieti propagoval istého výrobcu matracov. A čuduj sa svete, odvtedy neprehral ani jeden zápas a patrí medzi najlepších brankárov v NHL. Žeby sa dobre vyspal..?
Našich pubertiakov často kvári FOMO – strach, že vymeškajú niečo dôležité na sociálnej sieti. No buďme úprimní, koľkých športových fanatikov trápi FOMS – fear of missing sport?
