Z islandského denníka, časť prvá: Medzi dvoma kontinentmi

Island. Vytúžená destinácia, o ktorej som doposiaľ len sníval. Tento sen sa však momentálne stáva skutočnosťou, a to vďaka mojej drahej polovičke. Poďme sa teda pozrieť, ako vyzeral prvý deň.

Sú miesta, ktoré človek vidí na fotkách celé roky, no až keď sa do nich ponorí (doslova), pochopí ich skutočnú silu. Po včerajšom večernom príchode na ostrov nás dnes čakal prvý celý deň, a to hneď s nabitým programom.

Po príjemnej popríletovej teplote okolo nuly sme sa ráno zobudili do islandskej zimy v plnej sile. Teplomer v našom Dusteri ukazoval luxusných -17 °C a ja som hneď pochopil, že bez rukavíc to dnes nepojde, kamaride. A keď som si uvedomil, že práve dnes je ten deň, kedy ma čaká šnorchlovanie v Silfra, nebolo mi všetko jedno.

Silfra je miesto známe krištáľovo čistou ľadovcovou vodou a tiež tým, že sa nachádza v zlome medzi severoamerickou a euroázijskou tektonickou platňou. Zaujímavé je ale predovšetkým to, že národný park Þingvellir, kde sa Silfra nachádza, je jediným miestom na svete, kde sa takýto zlom medzi dvoma platňami nachádza nad hladinou vody a dá sa pozorovať na súši.

Späť ale k potápaniu, lepšie povedané šnorchlovaniu. Už samotné obliekanie „suchého obleku“, rozumej drysuit, bol malý rituál. Niekoľko vrstiev oblečenia, poriadne tesnenie, nech ti voda nevojde až tam kam nechceš, semi-dry rukavice, kapucňa a nakoniec klasické okuliare so šnorchlom. To všetko pre maximálny zážitok a pohodlie. To však pri 2-stupňovej vode zaručíš asi len ťažko.

Prvý dotyk s vodou bol šok, ale vybavenie našťastie nesklamalo. O pár sekúnd si už telo zvyklo na chlad (inak neviem, či bolo viac zima vonku alebo vo vode) a nastal absolútny pokoj sprevádzaný len zvukom vlastného dychu.

Silfra je známa ako miesto s jednou z najčistejších vôd na planéte. Tá sem prichádza z topiaceho sa ľadovca Langjökull a kým sa dostane na povrch, filtruje sa vulkanickou lávovou horninou celé desaťročia. Výsledok? Viditeľnosť okolo 100 metrov, čo v prírodnej vode len tak hocikde nezažiješ.

Voda je tak čistá, že ju odporúčajú piť priamo počas potápania. Je to asi najpraktickejší spôsob, ako sa zbaviť vody, ktorá ti natečie do šnorchla. A tak som to skúsil hneď niekoľkokrát.

Silfra ale nie je len o vode. Je o tichu. O absolútnom pokoji, ktorý prerušuje len vlastný dych. O skalných stenách, ktoré sa pomaly od seba vzďaľujú rýchlosťou pár milimetrov až centimetrov ročne. A o tom, že keď vyjdeš z vody, si pri dnešnom počasí do pár minút totálne zamrznutý a ideš sa celý odmraziť do vyhriatej dodávky.

Po tomto zážitku sme pokračovali cez národný park Þingvellir, jedno z historicky aj geologicky najvýznamnejších miest Islandu. Práve tu vznikol najstarší parlament sveta a zároveň tu možno vidieť dramatické zlomy zemskej kôry.

Island má zvláštnu schopnosť meniť náladu každých pár kilometrov. Snehové planiny striedajú rozľahlé jazerá, zamrznuté rieky a para stúpajúca zo zeme pripomína, že pod povrchom je stále aktívna energia.

Poobede sme sa zastavili v Laugarás Lagoon, kde sme po výbornom obede skončili v horúcej geotermálnej vode. A vonku stále okolo -10. Kombinácia ľadového vzduchu a teplej lagúny, resp. zamrznutej hlavy a vyhriateho tela, je ale návyková.

Deň končíme v malej dedinke Flúðir, kde aj nocujeme. Predpovede polárnu žiaru na dnes nehlásia, nevadí, snáď ale zajtra či v iný deň. To sa ešte musí podariť.