Recitácia, tanec, balet, gymnastika, hra na hudobné nástroje a nakoniec? Fitnes. Študentka Gymnázia Leonarda Stöckela v Bardejove, žiačka triedy 3.C. Majsterka Európy v silovom trojboji. Dámy a páni, Loriána Feciľáková.
Poznáme športovcov, ktorí pri tréningu povedia že čokoľvek, len nie posilka. Ktorý moment v tvojom prípade rozhodol že Ja a činka?
„Prvýkrát ma do posilňovne zobral ocko a zo začiatku to bolo skôr rekreačné. Postupne som si však začala všímať progres, čo ma motivovalo brať to vážnejšie. Vystriedala som viacero fitiek, až si ma všimol môj súčasný tréner Pavol Varchola, ktorý mi povedal, že vo mne vidí potenciál a navrhol mi zúčastniť sa súťaží. Veľmi ma to potešilo a postupne som sa dostala až k nominácii na Majstrovstvá Európy. Zároveň si myslím, že ľudia často vnímajú trojboj a cvičenie s činkami ako „mužský šport“. Dokonca aj v mojej rodine mali spočiatku obavy, že stratím ženskosť.
Pravda je však taká, že ide hlavne o genetiku a stravu a ženskosť týmto športom určite netrpí. Je to už dnes veľmi rozšírené aj medzi ženami a na súťažiach vidím, že sa postupne blížime k vyrovnanému zastúpeniu mužov a žien.“
Vo fitku strávime pár hodín, s telom celý život. Ako vyzerá tvoja strava?
„Je pravda, že strava je základ a vyvážený jedálniček nenahradí ani ten najlepší tréning. V dnešnej dobe je mladá generácia často veľmi zameraná hlavne na bielkoviny a keď sa pozrieme do obchodov, vidíme množstvo potravín označených ako „high protein“ alebo „low fat“. Často sú to však len marketingové ťahy, pretože ide o vysoko spracované produkty, ktoré majú zaujať zákazníkov. Podľa mňa je dôležité myslieť na všetky živiny, ktoré telo potrebuje, a nebáť sa ani tukov či sacharidov. Práve tie sú pre výkon veľmi dôležité. Napríklad pri súťažiach hneď po vážení je mojím cieľom doplniť čo najviac sacharidov – či už vo forme pečiva, čokolády alebo cukríkov, pretože jednoduché sacharidy sú najrýchlejší zdroj energie a pri zdvíhaní ťažkých váh je to kľúčové.
Zároveň som veľký zástanca rovnováhy. Je super mať prehľad o tom, čo jeme, ale netreba zabúdať ani na život mimo toho. Keď si s rodinou, kamarátmi alebo niekde na dovolenke, je dôležité užiť si ten moment. Formu si vieš vždy zlepšiť, ale zážitky, ktoré vynecháš kvôli tomu, že si niečo „nemôžeš dať“, už späť nezískaš.“
Obľúbené cviky?
„Keď som začínala, mojím cieľom bol úzky pás a väčší zadok, čo je dnes celkom trend, takže som sa sústredila najmä na spodnú časť tela. Cviky na chrbát či ruky vtedy u mňa vôbec neprichádzali do úvahy. Postupom času sa to však úplne zmenilo – dnes je môj obľúbený tréningový deň práve ten, keď mám cvičiť hornú časť tela. Najviac ma bavia mŕtve ťahy a hrazda. Naopak, cvik, ktorý naozaj nemám rada, sú drepy. Aj keď patria medzi základné disciplíny silového trojboja. Napriek tomu sa im venujem a nevzdávam sa, pretože viem, že práve tam sa viem ešte najviac zlepšiť.“
Všetci sme zvedaví na prípravu a priebeh súťaže Majstrovstiev Európy, kde si korunovala životný úspech?
„Príprava bola náročná, ale zároveň veľmi motivujúca. Veľkú časť prípravy tvorili tréningy v súťažných dresoch, pretože je dôležité naučiť sa v nich fungovať. Dresy sú veľmi obtiahnuté a po tréningoch som mávala aj modriny po tele. Nedá sa v nich však cvičiť každý tréning, pretože predstavujú veľkú záťaž aj pre nervovú sústavu, takže som ich zaraďovala približne raz za 2–3 týždne. Rovnako náročné sú aj bandáže na kolená – ich viazanie je pomerne bolestivé, takže si na to treba postupne zvykať. Počas celej prípravy som však videla zlepšenie vo svojom výkone, čo ma veľmi motivovalo pokračovať.
Najstresujúcejšie obdobie bol určite týždeň pred majstrovstvami, keďže som sa musela zmestiť do svojej váhovej kategórie do 47 kg, ale zároveň som nemohla ísť do veľkého kalorického deficitu, pretože by to negatívne ovplyvnilo môj výkon. Na samotnej súťaži to bol neuveriteľný zážitok – veľká konkurencia, atmosféra a zároveň obrovská podpora. Najviac si cením, že tam so mnou boli moji rodičia, tréner a kolektív z fitka, ktorí ma podporujú od začiatku. Zisk titulu Majsterky Európy bol pre mňa obrovský moment, ktorý si budem pamätať celý život. Celý ten proces som si veľmi užila a som nesmierne vďačná, že som mohla zažiť niečo takéto.“
Tri obľúbené záležitosti v škole?
„Na otázku troch najobľúbenejších vecí v škole by som odpovedala tak, že v prvom rade mám rada predmety, ktoré ma naozaj bavia – najmä občiansku náuku, pretože rada diskutujem o rôznych témach a premýšľam nad vecami do hĺbky. Ďalej mám veľmi rada telesnú výchovu, kde si najviac užívam gymnastiku, ale aj rôzne výkonnostné disciplíny, ako sú cviky na hrazde, skok do diaľky alebo beh na čas.
A v neposlednom rade si veľmi vážim samotnú školu ako takú – najmä to, že ponúka množstvo príležitostí na rozvoj a podporuje žiakov aj mimo vyučovania. Osobne sa venujem recitácii a veľmi si cením, že ma učitelia slovenského jazyka a literatúry podporujú a motivujú zúčastňovať sa súťaží. Rovnako oceňujem, že škola aktívne prezentuje úspechy svojich žiakov, napríklad aj na sociálnych sieťach. Vďaka tomu mám teraz možnosť zdieľať aj svoju skúsenosť z Majstrovstiev Európy, čo si nesmierne vážim.“
Životné motto?
„Moje životné motto vystihuje citát: „Veľa ľudí ti bude hovoriť, že to nedokážeš. Vtedy sa otoč a povedz: Tak sa pozeraj.“ Týmto sa riadim, pretože už odmalička mám v sebe silnú motiváciu niečo dosiahnuť – nielen pre vlastný dobrý pocit, ale aj preto, že ma teší, keď vidím podporu svojich blízkych a že im robím radosť. Zároveň som dosť súťaživý typ, čo som zdedila najmä po otcovi, a aj to ma často ženie dopredu.“
Ďakujeme za rozhovor.
