Zbohom, Guardiola

Oblek nenahodí ani pred princom vo Wembley. Po záverečnom hvizde rieši zápas, doučuje, gestikuluje, špekuluje – s hráčmi súpera. Permanentne pľuje. Zavolá ti o pol jednej ráno, že objavil novú taktickú fintu na šachovnici futbalovej mágie. A produkuje pre mnohých nudný, preťukaný, hádzanársky, plazivý ťukes. Ktorý hryzne vtedy, keď na polsekundu zaspíš.

Futbalovej lopte ukázal zmysel jej existencie. Behanie za ňou premenil na rotujúci priestor a ju ako takú transformoval na zodpovednosť. Jej strata nie je chyba. Je to morálny pád. Skrz intenzitu, mentalitu i taktickú vyspelosť hry hier povýšil štandardy (anglického) futbalu. S precíznosťou, že občas sa čuduje aj džypyesko. Podľa Kloppa boli súboje s ním najlepšími momentami jeho kariéry.

Futbal je ako reality show. Telenovela. Každá postava má svoj osud. Svoju púť. Svoj život. Ako hovorí Shakespeare, svoj vstup. Aj svoj koniec. Legendy nezomierajú, lebo čas svoje kúzla nikdy neopakuje. Pep opúšťa pódium a mne ostáva mu zo srdca poďakovať za inšpiráciu, radosť i sklamanie do mojich dní, za neutíchajúce nadšenie z toho, čo človek robí s láskou a zo samej hĺbky svojho srdca.

Moja úcta, maestro.