MS 2026 z baru, časť dvadsiata ôsma: Rozprávka o Nórsku

Dnes malá rozprávka o krajine, kde pred takými 11 000 rokmi žili akurát tak lovci, rybári a farmári. Život nuda – tvrdolina, chápeš, keď ich to teda prestalo baviť, naučili sa stavať veľké lode. A bum. Konvertovali v bojovníkov a obchodníkov a spravili zo svojej zeme ozajstné megakráľovstvo. Pred 60-timi rokmi tu navyše na rodnej hrude objavili ropu a zemný plyn a zázrak o jednej z najbohatších krajín sveta bol na svete. Šťastíčko, čo, krasuľa?

Tak teda ropa, zemný plyn a štátny fond s aktívami cez bilión eur. B, nie m. Silný sektor obnoviteľnej energie, kde väčšinu elektriny pumpujú vodné elektrárne a elektromobilita atakuje stovku. Percent. A napríklad pravidlo, že majorita príjmov z ropy sa investuje do budúcej generácie, nie na okamžitú spotrebu. Nenápadná zem tu hore na mape má pritom toľko obyvateľov ako my. Len nás bohužiaľ neprezývajú „Nový Zéland Európy“.

Ak sa ti ale zdá, že básnim o krajine snov, potom je tu keč. Bývanie, potraviny, reštaurácie, či služby patria v Nórsku medzi najdrahšie v Európe. Pokiaľ nie si Bezosova dcéra, na nehnuteľnosti okolo Osla či Bergenu zabudni. Sever krajiny niekedy núka počas zimy tak málo denného svetla, že v noci snívaš o Ekvádore. Letá chladné, dane jak výstup na Gerlach. Predaj alkoholu majú miestni regulovaný a prísny, pivečko kopneš za 7-11 eur. V prepočte cez nórske koruny. Načo by boli v EU, eh. A hej. Sociálna otvorenosť v miestnom kráľovstve už z princípu veci asi nebude ako tá u teba pri potoku za rodnou vjeskou.

Tak čo, ešte Donpappu?