MS 2026 z baru, časť dvadsiata siedma

Slečna, predstav si súčasného 12, 15, 18, 20-ročného mladíka z 13-tisícovej dedinky, ktorý skĺbi talent s absolútnou túžbou byť dobrý. Veľmi dobrý. V tom čo robí, najlepší na svete…

Trénuje ako Chára, stlačí na raňajky ako malý hroch, len aby nabral v puberte 15 kíl svaloviny. Vo fitku roztrhá pri tricepse kladku. Nerieši Love Island, nešprtá päť hodín denne do tiktoku, na party nekopne sedem vodiek. Radšej daruje osem hodín kvalitnému spánku a regenerácii. A kope bomby v jednej z najlepších líg na svete. Na ihrisku nerobí nič okrem obyčajných vecí, akurát lepšie než hocikto iný. Nesimuluje. Nepotrebuje čas na adaptáciu. Nič nekomplikuje. Premastia mu zozadu achilovky, on je v mihu späť na nohách prešprintujúc faulujúceho obrancu. Pri súperovom držaní lopty hecuje rukou vlastný tím k hre vpred. Nenachytajú ho v ofsajde. Podľa mnohých sa občas smeje ako arogantný glupko, to je ale iba a len ich problém. Sto94centimetrov a rýchly ako Bolt, pánbožko sa i tu rád poihral.

Vravel som ti minule, futbal je ako život, plný radosti a krás, bolesti a koncov. Podľa Shakespeara javisko plné majstrov, neraz absolútne oddaných svojmu cieľu a snu. Kým padne opona, je naším potešením im zatlieskať.

Trikrát donpappu, krasuľa.