Stanislav Kropilák (*10. jún 1955, Bratislava), najlepší slovenský basketbalista 20. storočia, bol trinásť rokov dôležitým členom československej reprezentácie.
Ako reprezentant ČSSR sa zúčastnil siedmich majstrovstiev Európy (1975, 1977, 1979, 1981, 1983, 1985, 1987), z ktorých si odniesol jednu striebornú medailu (1985) a dve bronzové (1977 a 1981). Hral na dvoch svetových šampionátoch (1978 a 1982) a dvoch olympiádach (1976, 1980). Práve na olympiáde v Moskve bol najviac bojujúcim československým hráčom, ktorý v siedmich zápasoch získal neuveriteľných 187 bodov.
Pätnásťkrát bol nominovaný do výberu Európy. „Každý zápas v európskom výbere bol fantastický. Taký zážitok, že sa to nedá ani opísať. Ja som si to v tom čase ani neuvedomoval, že som hrával s najlepšími hráčmi Európy.“ V roku 1982 hral za tento výber proti USA a tu sa stretol v súboji s neskoršou hviezdou NBA Michaelom Jordanom. „Mladí chalani sa asi zasmejú, ale je pravda, že som mu dal čapicu. Vtedy sme ešte nevedeli, aký hráč z neho vyrastie, i keď všetci hovorili, že raz bude hviezda NBA,“ spomínal Stano.
Ako chlapec profesionálne plával a zdalo sa, že v tom bude dobrý. Lenže potom „trochu“ povyrástol (nakoniec až na 208 cm 🙂 ), a tak sa ho tréneri basketbalu snažili „zlomiť“ na basketbal, čo sa im napokon aj podarilo.
S basketbalom začínal v Slávii SVŠT Bratislava. Od roku 1976 hral v Interi Bratislava, s ktorým sa stal štyrikrát majstrom ČSSR. Piaty titul si doniesol z vojenčiny, kde hral v Rudé Hvězde v Pardubiciach.
Záver kariéry odohral v Belgicku (Fleurus Brusel, Charleroi, Namur) a Luxembursku (Steinsel a Gilly), a to dosť netradične – na betóne. „ V hale neboli žiadne parkety, len betón a na ňom namaľované čiary. Po zápase otvorili priamo na ihrisku tri krčmy, prišlo tam mnoho ľudí,“ spomína na netradičné zážitky Stano.
Bolo len otázkou času, kedy sa po všetkých úspechoch a víťazstvách dostane Stanislavovi Kropilákovi najväčšej pocty a bude slávnostne uvedený do Siene slávy slovenského basketbalu. Stalo sa tak 19. februára 2017.
Dnešnému oslávencovi želáme pevné zdravie a veľa životného elánu.
