Späť v hre

Už ste hrali futbal koncom novembra?

Už som v to ani nedúfala. Po zákaze zhromažďovania a zhoršenom počasí sa zdalo, že vonkajším športom na túto sezónu odzvonilo. Ale to som nepočítala s húževnatosťou juniorov.

Sobota, koniec novembra. Slnko sa škerí spoza mrakov, vietor pofukuje a ja s mojimi krpcami pochodujem do parku, kde sa k nám pridáva dcérkina najlepšia kamarátka. Tie dve sa pustili do imaginárneho chytania rýb a junior vyskúšal všetky tri hojdačky. Pritom som zachytila vzdialený hluk z multifunkčného ihriska opodiaľ.

Synátor ho zrejme zachytil tiež, pretože ma schmatol za ruku a otočil tým smerom. Dve slečny cupitali za nami. Zistila som, že na ihrisku sú traja starší chlapci, ktorí kopali penalty. Vlastne to bola akási divoká súťaž, pretože ten, kto netrafil, musel ísť do brány a ten, kto pustil gól, stratil „život.“ Po strate dvanástich životov mali nasledovať penalty do nešťastníkovho statického pozadia.

„Ivi, poďme si zahrať s nimi, popros ich,“ dcérkina kamarátka ma potiahla za rukáv. Hm, zase sa doprosovať pubošom? Nechcelo sa mi. Ale len tak stáť bola zima, a hoci synátorovi stačilo, že si mohol pobehať, dve slečny priam zúfalo túžili po hre. Nakoniec som povolila.

A na moje prekvapenie chalani hneď súhlasili, že môžeme hrať s nimi. (Šak hej, mňa puboši berú do partie, som jediná mamička v obci, čo sa s nimi odváži hrať futbal.)

Tie penalty boli celkom prča. Striedali sme sa v bráne i pri strieľaní, až nakoniec ostal jeden nešťastník bez posledného života…a poďho, poslušne zastal v bráne chrbtom k nám, že dostane nakladačku.

Ani jeden z nás netrafil.

„Je 15:40, zahrajme si ešte futbal,“ ozval sa jeden z chalanov a otočil sa ku mne. „Teta, zahráte si s nami?“

Výzva, aká sa neodmieta. Jasné, že si zahrám!

Až do zotmenia, do ktorého ostávala necelá polhodina, sme sa v šestici naháňali za loptou, dávali si góly a bavili sa. Po prvý raz v živote som jednu prihrávku spracovala hlavou. A áno, jednu aj rukou, ale to len preto, aby som si nerozbila okuliare. Srdce prekročilo povolenú rýchlosť, no už dávno som sa necítila tak skvelo.

A výsledok zápasu? Koho zaujíma? Vlastne sme ani nepočítali, nezhodli sme sa totiž ani na tom, či by tím s dvomi dievčatami a jedným chlapcom mal mať nejakú výhodu voči tímu s dvomi chlapcami a jedným dievčaťom.

Pouličný futbal má svoje čaro. Len škoda, že dni sú tak krátke a studené, že v tomto kalendárnom roku už nemá perspektívu. Hoci… ktovie…