Denník lokdaunistu, časť siedma: Lopta. FITlopta

Keď ti dakto povie, že mu doma zavadzia, neváhaj. Dikes, braško.

Dlho som to považoval za ženskú záležitosť, keď sa už ale raz prikotúľa, no neľahni na ňu. So Stanom sme na výške pribíjali aj tisíc brušákov za tréning. Poctivých. Drabiny, šikmá lavička, čo prišlo. Jasné, že s prestávkami, a zabralo to aj 30-40 minút. Človek sa časom vždy naučí akú glupotinu prevádzkoval, no nezabilo.

Abdomen stačí zaťažiť na 5-7 minút a na rozdiel od iných svalov aj každý deň. Keď chceš pritom navyše v klídku multitáskovať, rozumej pokecať s mamou, kuknúť v telke Vlhovú alebo poslať frajerke dakfejs, potom ver, že fitlopta. Začínal som s rozumom, potom ale prišli roky, že som skúšal aj 70 minút za sobotu. A potom ma Milan poslal na kolono, súc presvedčený, že krvácam kvôli tomu. Uchty. Guľatú som na polroka poslal k radiátoru.

Dnes, poväčšinou s rukami za hlavou a miau Rufúzom v kresle, zahúpem tak 10 minút až polhodku. Na 2-3krát. Poznáš to také „oven-hot“ vo svale? Davajéét. 🙂 A bacha na podsadenie, domrvíš chrbát.

Sikspek nečakaj do ďalšej nedele. A ak dáš pol svine na raňajky, to už vôbec nie. Určite ale ozvi, jag ideš a dolokdaunovania, bratm.