Slováci ukončili svoju púť na majstrovstvách Európy hanebnou prehrou. Šťastný je ten, čo ten zápas nemusel vidieť. Napríklad aj kolega Peter. Ale ako sa spieva v tej pesničke či hovorí pred oltárom či čo… že v dobrom aj v zlom, tak teda vítam kolektív.
Dnes len Timo
Slovenskí fans sú špecifickí čo sa týka rozmeru fandenia a hejtovania. Pred Poľskom? Fuuj isto hukneme haha cestujeme domov. Po Poľsku? Oujee Slováci sme hrdí od rodu vyhráme ME nikto na nás nemá. Pred Švédskom? Čo tam Švédi šaplavá Ikea zadrhnuté Volvo a Zlatan ostal doma mame to v kapse. Po Švédsku? Zas ideme s hanbou hentí kriví čo nevedia na bránu vystrelic (ale fakt nevedia kks).
Pred zápasom s La Rojou silneli hlasy, že to je konečná. Iné hlasy zas zvestovali, že keď má nejaká repre luck na mega výsledok v najdôležitejšej chvíli, tak to sme my. Zatiaľ čo The Athletic zpizdil Tarkoviča za najhorší trénerský outfit na turnaji, sme už prehrávali 0:2. Otras zápas. Maťo Dúbravka jediný hráč v našom tíme, ktorý sa aspoň nejak ukázal za tých 98 minút. Lapol penaltu, ktorú som svojho času považoval za hnaciu baterku nášho malého zázraku. Tapamätaj. Teraz sa odrazila Tarkovičova koncepcia, s ktorou išiel na turnaj. Ta buď ju zabudol v Petrohrade, abo ju ani nikdy nenašiel.
Si predstav, že si Slovensko. Chceš brániť lebo to vieš lepšie jak útočiť (aj to len jakš takš). Nedása. Chceš hrať vabank hore bomby čo to dá skúsme zázrak. Nedása. Lebo nemáš ako. Nemáš s kým. Nevieš čo teraz. A konečne som pochopil výraz zabiť klinec do rakvy… vtedy keď prišiel na ihrisko Ďuriš. Si čo myslíš ombre? Že to len tak? Tu nie ste v Senci v hoteľu kamaraci, tu sa hrá skutočný futbal.
Byť dnes negatívny je zlé a zároveň potešujúce. Ale aká to kritika, ako by Janko Kozák povedal.
