Ja Judáš V.

Tatári boli veľkí páni, Vujtekovi však stačilo rozdeliť práve Tatara s Pánikom, aby sa naplnili Judášove včerajšie obavy, že chrobačná Slovač by presa len mohla kusnúť hrobárovi v Minsku lopatu…

Bolo zrejmé, že ak chce dať po ťažkom súboji so Švédskom zakysličený nórsky Viking slovenského „favorita“ /Slovensko malo deň voľna/ dole, tak do 40-tej minúty, inak pôjde dole fjordom on. Počet striel severanov klesal pribúdajúcim časom ako dedkovi libido, po 13-ich v prvej tretine a štyroch v druhej to už boli len necelé tri v tretej a bojovníkom spod Tatry sa tak i napriek obrne vo vlastnej obrane podarilo nakoniec predsa len zabiť mŕtveho. Hokejovo slepé pokriky, že takto sme mali hrať od začiatku a že 2. a 3. tretina bola konečne podľa našich predstáv sú komickejšie ako Rewayov www.pokec.debko počas hrajúcej hymny, to pri všetkej snahe i umení slovenského dvojkríža.

Za stavu 2:2, keď Judášov inštinkt už citeľne čuchnúc nórsku „kref“ i vidiac, že títo na čele s gólmanom Haugenom už len šliapu brudnú vodu, predáva online stávku na ich výhru a napriek konečnému víťazstvu Slovenska nafukuje svoje zradné konto o 11 centov. Suma smiešna ako 30 strieborných v novozákonnej Biblii, každopádne sa hokejový syn Simona Iscariota aspoň nemusel ísť hneď vešať. Heh.

Slovenskí spasitelia sú teda a nateraz dvaja Lacovia, Laco a Laco, pre tých s menším zmyslom pre inotaje, Naď a Ján. Ostáva čakať, kedy podľa večného pravidla aj týchto raz osud pribije na kríž, aj s troma švédskymi tŕňovými korunami a najlepšie hneď dole hlavou. Načase brnknúť Mourinhovi, ako to urobiť s tým autobusom. Heh.

Ozvem sa zas. Keď príde môj čas … Váš Judáš…