„S ním by som šiel aj do vojny,“ povedal o úzmečistom rýchlikovi Vladislav Tretiak. Reč je o jednom z najlepších útočníkov všetkých čias. Dámy a páni, Krutov. Vladimir Krutov.
Nepoznám hokejistu, pri pohľade na ktorého som mal zmiešanejšie pocity obdivu, nenásytnosti, nenávisti, či smútku. Dajte mi päť slov a poviem skromný, neusmievavý, rýchly, tučný, stopercentný. Oči a pohľad, ktorý ak porovnáte s tým u orla, nenájdete rozdiel.
Vladimir Jevgenijevič Krutov (*1. jún 1960, Moskva – † 6. jún 2012, Moskva) debutoval v slávnom klube CSKA Moskva v roku 1977 proti Krídlam Sovietov.Na začiatku kariéry vytvoril trojicu s Alexandrom Volčkovom a Vladimirom Povovom, neskôr s Viačeslavom Anisinom a Ipekom Gimajevom. Stal sa najlepším hráčom a najlepším strelcom mládežníckych šampionátov sveta 1979 a 1980.
V roku 1980 po prvý raz vstúpil do zbornej ZSSR a prvý zápas za ňu hral na olympiáde v Lake Placide. Po nástupe trénera Viktora Tichonova sa stal členom legendárnej i obávanej päťky spolu s Larionovom, Makarovom, Fetisovom a Kasatonovom. Túto formáciu prezývali aj Green Line, podľa farby tréningových tričiek.
Vladimir Krutov bol mnohými považovaný za najlepšie ľavé krídlo 80-tych rokov 20. storočia. Svojou podsaditou postavou vynikal v práci pred bránkou a bravúrnom zakončovaní. Patril medzi najlepších strelcov a vyhrával i kanadské bodovania najväčších turnajov. Deväť gólov z jedenástich oslavoval s kamennou tvárou a poklepaním chráničov predkolenia spoluhráča, ktorý mu na gól prihral. Pokiaľ ho samozrejme nedal úplne sám.
Počas svojej mimoriadne úspešnej kariéry vyhral dvakrát zimné olympijské hry (Sarajevo 1984 a Calgary 1988), päťkrát majstrovstvá sveta a raz Kanadský pohár. Niekoľkokrát bol zaradený do All Star tímu majstrovstiev sveta, dvakrát bol vedením IIHF vybraný za najlepšieho útočníka turnaja.
V sezóne 1990/91 dostal Krutov možnosť zahrať si v NHL za tím Vancouver Canucks. Nepodarilo sa mu však adaptovať, prestal trénovať, pribral 15 kíl a zakrátko sa vrátil naspäť do Európy. Následne pôsobil vo Švajčiarsku, Švédsku a v roku 1996 sa rozhodol ukončiť aktívnu hráčsku kariéru. Hokeju však zostal verný a venoval sa mu ako tréner, neskôr ako hokejový agent.
23. mája 2010 vstúpil dvojnásobný olympijský víťaz a päťnásobný majster sveta do Siene slávy IIHF.
Vladimir Krutov bol skromný človek. Nehovoril veľa, málo sa usmieval, no plnil si všetky povinnosti na ľade a vždy sa na neho dalo stopercentne spoľahnúť.
Žiaľ, tak ako rýchlo korčuľoval na ľade, tak akosi prirýchlo „prekorčuľoval“ životom a príliš mladý, vo veku 52 rokov 6. júna 2012 zomiera na následky vnútorného krvácania. Jeho krásne a neraz športovo nemilosrdné góly zostanú navždy zapísané nielen v histórii hokeja, ale najmä v srdciach hokejových fanúšikov.
Spasíba, Vladimir!
Futbal
