Futbal – športová popmusic

Včera večer som si uvedomil, že som už veľmi dlho nevidel najpopulárnejšiu hru na svete, a tak som si chcel pripomenúť, prečo si z nej tak rád uťahujem. Po pár minútach zápasu Chorvátsko vs. Brazília som si spomenul…

Ako dôvodov je fakt habadej a s postupom času ich napíšem i viac, ale začal by som s tým, že futbal je ako popmusic. Počúva ju najviac ľudí, no nie preto, žeby bola najlepšia. Na rozdiel od iných hudobných štýlov vlastne toho hudbe ani veľa neprináša.

Šport je hlavne pre diváka a tempo, akým sa futbal vyvíja a upravuje svoje pravidlá pre lepší zážitok z hry je v porovnaní napríklad s hokejom až komické. A to nespomínam ani to, že vlastne podporuje podvádzanie. Kamery? Ako veď v pohode dovoľme nech volejbalisti ako Maradona (gól vo finále MS) alebo Henry (gól o postup na MS 2010) pokračujú (A mimochodom sú oslavovaní ako víťazi a nie ako lúzri, ktorí podvádzali). Alebo nech hráči ako Drogba alebo Neymar sa aj naďalej hádžu s úsmevom na zem a idú skvelým príkladom všetkým naokolo.
Ale občas aj motyka vystrelí ako pri výroku trénera Chorvátskej repre: „Ak toto bola penalta, tak nemusíme hrať futbal. Skúsme napríklad basketbal“. Múdre slová, no a keďže to penalta bola, čakám na zmenu športu. Možno by som odporúčal hokej (LA vs NY finále).

Futbal je možno najpopulárnejšia hra na svete, ale odporúčam Vám nájsť niečo lepšie. A ak počúvate popmusic, tak aj v tomto smere Vám odporúčať napríklad Blues?

Váš Dano.