Z POĽA DO BRÁNY…

Volám sa Ivan Žulevič a pochádzam z malého slovenského mesta Medzilaborce. Tu som vyrastal a práve tu som začal aj športovať. Mal som 6 rokov keď som začal hrať aktívne futbal, samozrejme v miestnom klube. K športu som mal vždy blízko a keďže ma futbal bavil najviac, začal som sa mu venovať naplno. Podporovali ma v tom aj rodičia a s otcom som chodil aj na individuálne tréningy, aby som trénoval ešte tvrdšie. Motivovalo ma to byť stále lepším.

Prvé správne rozhodnutie, ktoré som urobil bolo, že som začal trénovať ako brankár, aj keď bol tréner proti a chcel ma ako hráča v poli. Bavilo ma to a fascinovali ma svetoví brankári, ktorých som sledoval vo všetkých možných videách cez internet, gólmani, ktorí lietali v bráne a predvádzali skvelé zákroky. Mojim vzorom sa stal Iker Casillas, legenda klubu Real Madrid. Vyrovnanosť, pokoj, muž bez afektu.

V Medzilaborciach som pôsobil do svojich 14-ich  rokov. V čase keď som hral futbal v kategórii starších žiakov som potreboval urobiť krok vpred, a preto som sa rozhodol skúsiť lepší klub, skúsiť jednoducho futbal na vyššej úrovni. Moja šanca sa volala Partizán Bardejov. Mal som pred sebou prvú skúšku, ktorú som úspešne zvládol a zobrali ma do klubu. V polovici 9. ročníka ZŠ v rodnom meste som tak menil známe prostredie, zmenil klub, zmenil školu – a prišiel som do Bardejova.

Prišiel čas, kedy som mal poznať, čo je to osamostatniť sa, zvykať si na nové prostredie, nové mesto, iných ľudí. V historickom meste Slovenska som som strávil dva roky, ktoré mi veľmi pomohli a zvýšili vďaka kvalitným trénerom moju výkonnosť i ambície. Stále som trénoval aj sám popri tréningoch v klube, aby som sa zlepšoval čo najviac. V júli 2014 moje pôsobenie v Bardejove skončilo, pretože sme sa spolu s rodinou presťahovali do Prahy.

Praha, ďalšie otvorené dvere nových možností, príležitostí i šancí posunúť sa vpred. Výzvou bol už november 2013 a vtedajšia skúška v Sparte Praha. V stovežatej som vtedy strávil 2 týždne, za ktoré som sa veľa naučil a nabral nové skúsenosti. Tréneri brankárov D. Zítka a P. Srniček boli so mnou spokojní a tak som mal možnosť sa vrátiť do tohto klubu v lete 2014, kedy som pokračoval v tréningoch na Sparte ďalšie dva týždne. Tvrdá konkurencia a pretlak na post brankára rozhodli, že ma do dorastu pražského tímu nakoniec neangažovali. Po tejto skúške prejavil o mňa záujem druholigový klub Admira Praha, tak som neváhal a zmenil farbu dresu. Spoznal som tu ďalších výborných hráčov a skvelých ľudí. Verím, že moje ďalšie šance ešte len majú prísť …

Prial by som si aby sa nám v klube a pri dobrom zdraví spoločne darilo a vytvorili dobrú atmosféru na ihrisku, v kabíne a aj mimo nej. Každý deň sa snažím pre futbal spraviť všetko, aby som si jedného dňa splnil svoj sen.