V mnohých médiách rezonoval názor, že tento dvojzápas by mal byť reprízou dvojzápasu spred 6-ich rokov, kedy sa tieto dve mužstvá stretli po prvý a do tohto roka poslednýkrát. Výsledky zápasov hovoria za všetko, v Kišiňove 1:2 a celá základná zostava s jarmočnými problémami po troch litroch burčiaku z 13-ich stánkov, a 4:2 doma. Štvrtkový zápas by sa dal zhrnúť do dvoch bodov:
Bod č.1: Za 21 rokov môjho života na zelenej planéte a 15 rokoch sledovania trápenia sa slovenských zástupcov v európskej smotánke som včera na vlastné videl ako mladá Guľova družina šošonov prekvapila svojho súpera šikovne a vtipne zahraným rohovým kopom…1:0.
Bod č.2: Hru moldavského mužstva môžeme s pokojným svedomím prirovnať k hre nováčika našej druhej ligy z Hanisky pri Košiciach. Medzihra žiadna, po troch presných prihrávkach prišiel väčšinou odkop do kukurice a jedinou ich hrozbou boli štandardné situácie. Hoci si skôr myslím, že to bolo slabou defenzívnou činnosťou žilinských mladíkov.
Koniec koncov, zápas ani nenadchol ale ani nesklamal. Necelých 3500 ľudí bolo spokojných s výsledkom, postupom a čiastočne aj s hrou. Z môjho pohľadu mala Žilina vo štvrtok isto naviac, ale rozumne ušetrili sily do ďalších bojov.
PS: Ako malý chlapec som pred televízorom sníval, že raz budem aj ja behávať po európskych trávnikoch. Ale teraz, pri pohľade na žilinskú zostavu, kde polovica hráčov je mladších odo mňa, mi neostávalo na štadióne pod Dubňom nič iné, ako vypiť nealko Zlatý Bažant…Double kill…
