Keď sa vzpierač Matthias Steiner postavil na OH v Pekingu na stupienok víťazov, v jednej ruke držal zlatú medailu a v druhej fotografiu zosnulej manželky.
„Zlatú medailu venujem Susann,“ povedal so slzami v očiach. „Je stále so mnou. Myslel som na ňu celé hodiny pred súťažou a stále bola pri mne,“ uviedol vzpierač, ktorý bol pri lôžku svojej manželky, keď po autonehode zomierala v nemocnici na následky ťažkých zranení. „Sľúbil som jej, že vyhrám olympiádu,“ vravel Matthias. Zoznámili sa vďaka nej. Videla ho v televízii na súťaži a zistila si jeho e-mailovú adresu. Najskôr si písali, potom sa stretli a zakrátko aj vzali.
Steiner je rodák z Viedne, v Pekingu v roku 2008 však súťažil za Nemecko. Keď v roku 2005 nepustil Rakúsky vzpieračský zväz na ME do Sofie jeho trénera, Matthias sa pohádal s funkcionármi a vyhlásil, že Rakúsko už reprezentovať nebude. Keďže Susann bola Nemka, požiadal o občianstvo aj on. Získal ho až začiatkom roku 2008. Tri sezóny preto nesúťažil, napriek tomu bol na olympiáde v skvelej forme. V nadhode dostal 258-kilovú činku nad hlavu a hoci len o jeden kilogram zvíťazil nad Rusom Čigiševom, predsa to dokázal. Poskakoval, tešil sa, utieral si slzy. Silný kokteil emócií. To, čo Susann sľúbil, dodržal.
