Príbeh o bolesti, obrovskom sebazaprení i nezlomnej vôli sa zrodil na ZOH vo Vancouveri 2010. Počas tréningovej jazdy tesne pred šprintérskymi pretekmi spadla slovinská bežkyňa na lyžiach Petra Majdičová z trojmetrového zrazu do priekopy a bolestivo sa dotĺkla. Napriek tomu, že jej naspäť na trať museli pomáhať a bola celá dotlčená a nasiaknutá vodou z priľahlého potoka, nezabránilo jej to postaviť sa na štart. Do kvalifikácie nastúpila až ako posledná, aby mala viac času nazbierať sily. Štyri kolá pretekov napokon zvládla a bronzovú medailu si postrážila. Po dojazde do cieľa však vysilením padla na zem. Na stupne víťazov ju museli doslova doniesť na rukách usporiadatelia. Keď sa jej na hrudi konečne zaleskla bronzová medaila, nadšená vykríkla: „Pre mňa to nie je bronzová, ale zlatá a zdobená diamantmi.“
O pár hodín neskôr sa svetom rozletela šokujúca správa, že Majdičová má zlomených niekoľko rebier a k tomu pneumotorax.
