Dôležité bolo prežiť, až potom si mohla splniť sen

LOH 2008 v Pekingu. V šprinte na 100 m pripravená v blokoch iracká šprintérka Dana Abdulrazaková. V bielom tričku a cyklistických šortkách pripomína skôr rekreačnú bežkyňu. Až olympijské kruhy ju samotnú utvrdzujú v tom, že sen, ktorý prežíva, je skutočnosťou. Ťažké podmienky, v ktorých sa doma pripravovala, by totiž odradili nejedného športovca. Hlavne, keď išlo často o život.

„Behali sme v trojici na dráhe v Bagdade, keď na nás zaútočili ostreľovači. Guľka mi preletela okolo nohy a zaryla sa do kmeňa stromu,“ opisovala šprintérka.

Aj slová trénera Jusuf Abdul-Rahman nevyznievajú príliš optimisticky: „Často sa stáva, že na ceste domov z tréningu po našom aute strieľajú. Iba Danina neutíchajúca zanietenosť ma stále drží pri tejto práci. Je to veľmi statočné dievča.“

Láska trénera a jeho zverenkyne je ďalším motívom rozprávkového príbehu. Abdulrazaková je totiž sunitka a Abdul-Rahman patrí k šiítom. Obe náboženské skupiny medzi sebou vedú boj.

Irackým športovcom hrozilo, že do Pekingu nepôjdu. MOV najskôr ich účasť odmietol pre rozpustenie národného olympijského výboru, neskôr rozhodnutie zmenil. „Keď som sa z televízie dozvedela, že nás na olympiádu nepustia, dve a pol hodiny som ronila slzy. A keď bolo jasné, že pocestujem, bola som najšťastnejším človekom na zemi. Olympiáda je krásna,“ dodala iracká šprintérka.

Sny sa naozaj plnia. V prípade Dany Abdulrazakovej to však bolo niečo viac ako len sen, bola to túžba prežiť a ísť ďalej.