Futbal je nevyspytateľným športom, ktorý buď miluješ alebo ti je ukradnutý. Pre svojich fanúšikov však prináša množstvo nezabudnuteľných momentov a návalov emócií. A nasledujúci príbeh sa nezmazateľne zapísal do futbalových dejín.
V sezóne 2003/2004 anglickej Premier League prešiel Arsenal sezónou doslova ako nôž maslom. Pýtaš sa prečo? Za 38 ligových zápasov nenašiel žiadneho premožiteľa a s bilianciou 26 výhier, 12 remíz a logicky žiadnou prehrou dokázal získať majstrovský titul. V histórii anglického futbalu sa to podarilo iba tímu Preston North End, avšak to bolo v prvej sezóne ešte pred 127 rokmi. Oproti Arsenalu, ktorý musel odohrať 38 zápasov, Preston odohral len 22 s bilanciou 18-4-0. V novodobej histórii takýto úspech zaknihoval aj Juventus Turín v talianskej lige pred 4 rokmi.
Písal sa rok 2002, keď francúzsky elegán Arséne Wenger, tréner Arsenalu, vyhlásil, že je možné prejsť celou sezónou anglickej Premier League bez jedinej prehry. K týmto slovám ho viedol fakt, že sa mu s Arsenalom podarilo zlomiť niekoľko rekordov. Mali za sebou sezónu, v ktorej neprehrali ani jeden zápas na súperovom ihrisku a v každom ligovom zápase strelili minimálne gól. Francúzove odvážne tvrdenia nenechali novinárov chladnými a napísali o ňom, že je komický.
Pred začiatkom sezóny nemal Arsenal k dispozícii na prestupy takmer žiadne financie. Začali s výstavbou Emirates Stadium, a preto najdrahšou posilou bol nemecký brankár Jens Lehmann, ktorý prišiel za čiastku pohybujúcu sa okolo 2 miliónov eur. Wenger teda musel pracovať s kádrom, ktorý mal k dispozícii. Ako sa neskôr ukázalo, nebolo to ale vôbec na škodu. V tíme mal niekoľko skvelých hráčov, dalo by sa povedať, na každom poste. V základnej zostave sa pravidelne objavovali len dvaja Angličania, za čo bol Wenger taktiež cieľom kritiky širšej verejnosti a novinárov. Avšak Arsenal svojim okulahodiacim futbalom a skvelými výsledkami všetkých umlčal.
Najväčším ťahúňom Arsenalu za touto métou bol nepochybne Thierry Henry. Avšak okolo seba mal ďalších skvelých spoluhráčov ako kapitána Vieiru, Campbella, či Pirésa.
Už v spomenutej sezóne mal Arsenal najbližšie k porážke hneď v piatom zápase sezóny proti Červeným diablom z Manchestru. Bežala už 90. minúta, keď rozhodca nariadil proti Arsenalu pokutový kop. Loptu si na biely bod postavil van Nistelrooy, avšak trafil iba konštrukciu brány.
V poslednom zápase sezóny na domácom štadióne mal Arsenal k dokonaniu svojho diela urobiť zdanlivo ľahký krok – vyhrať proti už naisto zostupujúcemu Leicestru City. Po prvom polčase síce prehrával 0:1, avšak nakoniec vďaka premenenej penalte najprv vyrovnal a nakoniec dokázal otočiť zápas v svoj prospech. Po výhre 2:1 teda na Highbury prepukla obrovská radosť všetkých fanúšikov, hráčov a aj samotného Wengera. Došlo tak na slová lodivoda Arsenalu spred dvoch rokoch o možnosti vyhrať túto ligu bez prehry.
Za najlepšieho trénera sezóny bol vyhlásený nik iný ako Wenger a ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny si odniesol Thierry Henry.
Arsenal nakoniec neprehral 49 zápasov v rade, čím vytvoril rekord v Premier League. Táto udalosť je aj sfilmovaná pod názvom Arsenal – 49 The Complete Unbeaten Record. Je otázne, či sa niečo podobné podarí opäť raz zopakovať, ale Arsenal spolu s Juventusom sú jasným dôkazom, že nič nie je nemožné. Nič to ale nemení na tom, že Wenger sa s Arsenalom zapísal natrvalo zlatými písmenami do histórie futbalu.
