Čísla povedia viac než hviezdy, držanie lopty teda 42:58, fauly 17:16 /sudí bol vraj z čeľade kkt-ité, to si ale osobne nemyslím a o tri dni si to aj tak okrem pár Slovákov nebude pamätať nik/, strely na bránu 8:3 a skoro nothing else matters.
Duda poďakuje tragikovi Ramseymu, že v Arsenale sa dozadu nehrá len beží, pred Ondrejom ale klobúk dole, Hamšíkovi dvakrát zavadzala lopta inak pracoval skvele, Hrošovský sa viac ako súpera bál vlastnej psychiky, Kozáčik polkne na noc tri Rohypnoly a keď je profík tak to do pondelka rozchodí, Škrtel fičal na premotivovanom egu a po kŕči do nevie sa presne ktorej tetovačky takmer odstrelil za žlťáska súperovi hlavu, Vladko premenil katarskú ropu na tréningovú fopu a v mizérii futbalovej mystiky sa mu vyrovnal už len vyblednutý Ramsey v koncovke čo mala byť a nikdy nebola. Marcel nám s mikrofónom trocha ošedivel, major Zeman poriadne stmavol, Borbely vertikalizoval a JaJudáš sa ako vždy tešil.
Ešte skopírujem čosi o našej skupine z bíbisí “Predicted order of finish: England, Wales, Russia, Slovakia” a vy ubolení futbalového srdca nezabudnite na klasiku, v ktorej nádej zomiera vraj posledná. A niekedy vôbec.
