Je ostatný deň v roku a hoci zo všetkých silvestrov obľubujem akurát tak Stalloneho, dnešok mu mal byť v ringu života parádnym sparringom…
Slnko od rána rozdrapuje mech dlhé týždne špatiaci 52 odtieňov nebesky sivej a štelujúc osem čísel pod nulu zvesela škerí mrazivý tesák. Rozbíjam za 60ečiek prázdnu Billu, zhltnem jogurt, banán, dám si dva kukis plus kafe, vydráždim Mufku kým mi nedoškriabe do krvi zápästie. Au. Kolenačka. Na ľavé.
V mazdičke mastia kandráčovské koledy 93+decibelov i slušný B-dur, ľudoprázdna Regetovka mi otvára náruč mínus desinou, zľahka vystrašiac dovtedy veriaci si spoďar. Sadám k ratraku pri opustenej rotunde bufetu, obujem rosiňoly, odoženiem spomienky a pohľadom líznem trblietajúci sa vrchol milovanej hory. Zvládnuť to tam hore je každým rokom akosi ťažšie, nuž, Stýve, už nemáš päťdesiat J. Všemohúca a všemocná ľadová kryha má zo sedem centimetrov a žravo hltá každý krok tratiaci sa kdesi dole v zradnej perine pod ňou. Pokiaľ vám potrhá len šušťak pod kolenom, je to váš deň a nemusíte byť ani Bond. Pri každom pohľade hore som každopádne ani raz nezapochyboval, že to môžem nedať.
Na vrchole opaľujem kriedový čumák a okoštujem z onej nádhery neopísateľného božstva. Zatrapoším selfu, utriem ešte raz pot a ku klasickému každoročnému otčenášu pridám pre istotu ešte dva. Na ceste dole, kedy pod vami doslova praská biela hlbočina a neveríte ani jedinej vlastnej kristiánke sa vám, verte, nič nezíjde viac.
Môj Silvester 2016 nemohol byť romantickejší. Prajem aj Vám, priatelia, nájsť to, čo vašu dušu i telo naplní. Nech je to čokoľvek zmysluplné, krásne, snehohlboké, radostné. A hlavne nech tie prsty na ulici zajtra nie sú vaše.
Happy 2017!
