Keď v polovici januára obletela svet smutná správa o smrti amerického jazdca Dana Gurneya, nechýbala v jeho nekrológoch ani poznámka, že to bol práve tento americký jazdec, kto ako prvý striekal šampanským po jednom zo svojich víťazstiev.
Tradícia sa z motoristických pretekov postupne dostala aj do ostaných odvetví športu a dnes si niektorí bez nej nevedia oslavy ani predstaviť.
Od začiatku spolu
Spojenie francúzskych producentov vína z oblasti Champagne s motorizmom však začalo ešte o desaťročie skôr, ako prvý krát v Le Mans dopadli kvapky zlatistého moku na okolostojaci dav pri oslavách víťazstva Dana Gurneya. Datuje sa hneď do úvodného ročníka majstrovstiev sveta formuly 1. Trať Veľkej ceny Francúzska sa vtedy vinula v tieni okolitých viníc mesta Remeš, teda priamo v srdci oblasti Champagne. Svoje tretie víťazstvo tu 2. júla 1950 získal legendárny Juan Manuel Fangio a ako odmenu dostal od Paula Chandona Moëta, majiteľa rovnomenného vinárskeho domu, ktorý sa pretekov zúčastnil spolu so svojou manželkou, fľašu šampanského Moët & Chandon o objeme 1,5 litra, prezývanú aj Magnum. Fotky Fangia so šampanským obleteli svet a z pôvodne nezamýšľanej reklamy sa stal geniálny marketingový ťah. Fľaše sa tak začali ponúkať aj na ďalších veľkých cenách a rýchlo sa rozšírili aj do iných odvetví motoristického športu ako rally a vytrvalostné preteky.
Drobná nehoda
Zatiaľ sa však stále s týmto drahým nápojom nestriekalo. Predaje utešene rástli a tak v roku 1966 spoločnosť Moët & Chandon uzatvorila prvú sponzorskú zmluvu s formulou 1. Odvtedy prví traja jazdci každých pretekov F1 vždy dostali fľašu Brut Impérial o objeme troch litrov, prezývanej aj Jeroboam. Väčšia fľaša sa totiž v dave lepšie vynímala a bolo na nej aj viditeľnejšie logo. Značka Moët & Chandon ostala nakoniec s formulou 1 spojená až do konca minulého storočia. Existovali však aj malé výnimky, keď si napríklad Gilles Villeneuve zvykol na pódium priniesť svoje obľúbené kanadské pivo.
V tom istom roku, ako bol uzatvorený prvý kontrakt, vytrysklo prvý krát pri oslavách šampanské z fľaše. Nebolo to však v F1, ale na 24 hodinových pretekoch v Le Mans, ktoré sa v tom čase popularitou mohli porovnávať s majstrovstvami sveta najrýchlejších monopostov. Jo Siffert ako víťaz jednej z kategórií opäť dostal za odmenu fľašu šampanského. Keďže sa nejednalo o hlavnú kategóriu, švajčiarsky pilot formuly 1 sa dostal na pódium o niečo neskôr. Usporiadatelia však po celý čas nechali čakať fľašu na svojho nového vlastníka na slnku, čo spôsobilo nárast tlaku vnútri fľaše. Keď ju po doznení hymny zobral Jo Siffert do rúk, zátka vyletela a zlatistý mok ostriekal okolitý dav oslavujúcich.
Zrod tradície
Táto drobná nehoda ostala takmer bez povšimnutia. Zvyk striekania šampanského, podobne ako väčšina iných tradícií, vznikol úplnou náhodou presne o rok neskôr. To sa už na scénu dostáva v úvode spomínaný Dan Gurney. Američan bol po prvom víťazstve automobilov Ford v hlavnej kategórii v Le Mans taký rozradostený, že úmyselne zatriasol fľašou, čím nechtiac okopíroval Siffertovo gesto a tradícia, ktorú takmer vzápätí prebrali v F1, ale aj v rally, bola na svete. Stalo sa to v nedeľu 11. júla 1967 a ako prebiehali oslavy, si môžete pozrieť na konci tohto videa:
O tom, s akými vínami sa oblievajú jazdci na stupňoch víťazov po takmer každej veľkej cene, si budete môcť prečítať už onedlho v druhej časti nášho miniseriálu.
