Keď som bola malá, žila som v naivnej predstave, že kým sa budem hýbať, môžem jesť čo chcem, koľko chcem a kedy chcem a stále budem štíhla.
Kým máte tak 15 rokov, môže to fungovať. No len čo organizmus prestane rásť do výšky, začne v prípade prejedania rásť do šírky. A ak veríte, že dokážete cvičením „prebiť“ zlú stravu aj po tridsiatke (či nebodaj ešte neskôr), tak môžete rovno veriť na jednorožce.
Osobne nie som zástankyňa mechanického počítania kalórií – má totiž rovnaký efekt ako mechanické počítanie plodných dní (ženy z neho priberú a muži osivejú). No na dnešný rýchlokurz chudnutia musíme zaloviť v jednoduchých počtoch. Kto chce schudnúť, musí spáliť viac kalórií ako prijme.
Problém je v tom, že veľa ľudí nemá ani šajnu, koľko toho zjedia a koľko kalórií spália pri športovaní. To prvé spravidla podhodnotia a druhé nadhodnotia. A poriadne. Už sa vám stalo, že ste si vo fitku sadli na bicykel, zapli počítanie kalórií a po straaaašne dlhej trase zistili, že ste spálili len stovku? Kurník šopa, veď to nie je ani na jednu proteínovú tyčinku! (ako, nie že by som ich jedla, ale vy možno hej)
A aby to bolo ešte horšie: ľudské telo, predstavte si, spaľuje kalórie ešte aj keď spíme. Čiže celkový počet spálených kalórií počas športu (bez ohľadu na to, o aký šport ide) je vlastne… ešte menej, ako si myslíte. Ak vám kamarát počítadlo ukazuje napríklad 200 spálených kalórií za pol hodiny, vedzte, že keby ste namiesto tej polhodiny makania len sedeli za počítačom (a písali ďalší stĺpček pre BROsport ako ja teraz), spálili by ste možno 70 (záleží na pohlaví a telesnej stavbe, ale to je príliš komplikované). Výsledok vášho makania je potom „iba“ 130 kalórií v prospech tela.
Zlé jazyky dokonca tvrdia, že najväčším odberateľom energie v tele je mozog. Inak povedané, namiesto hodinky vo fitku by vám mala stačiť hodinka nad synovou matematickou olympiádu. No skôr, ako nadobro vymeníte športový úbor za učebnice a háčkovanie, vypočujte ma do konca. Mozog síce spaľuje veľa energie, no takmer výlučne zo sacharidov. Ten milučký „túčik“ na pupku ani faldíky na pozadí vám mozog nerozoberie (maximálne sa pozastaví nad tým, ako ste sa mohli takto vypapkať).
A teraz si predstavte nasledovnú zúfalú situáciu: milovník cestovín si povie, že jeho dnešné penne quatro formaggi „vykompenzuje“ polhodinkou bicyklovania. Polhodinka bicyklovania však spáli „len“ okolo 400 kalórií (aj to musíte ísť na maximum a pokiaľ sa nevoláte Peter Sagan, tak to ani nedokážete) a tie chutnučké cestovinky môžu mať ešte viac (najmä ak si k nim dáte nejaký sladený nápoj). Výsledok snaženia: svaly sa síce možno trošku vyrysujú, no bruško ostane. Alebo sa ešte zväčší.
Nechcem byť piatym jazdcom Apokalypsy, preto vám ponúknem riešenie. Pamätáte si na herecké začiatky našej populárnej (bacuľatej) komičky Petry Polnišovej? Ako v cvičebnom úbore alias „Edita Papeky“ hádzala ten svoj pohľad do kamery a prísnym hlasom povedala: „Cica… nežer!“ Vtedy som sa na tom dobre bavila, ale dnes už viem, že mala pravdu. Hodiny vo fitku nestačili (a to som sa tam chodievala potiť tri aj štyri razy v týždni). Nie, kým som ich kompenzovala cestovinami so syrovou omáčkou.
Cestoviny stále milujem, no už ich značne obmedzujem – aspoň sa snažím. Stále netuším, koľko kalórií denne prijmem a ani to, koľko som spálila pri poslednom tréningu, ale váha (a pohľad do zrkadla) ma teší. Namiesto syrovej omáčky je predsa dobrá aj paradajková (má aj podstatne menej kalórií a pri príprave zo „živých“ paradajok si do stravy prepašujete aj niečo zeleniny) a časom zistíte, že vám stačí aj o polovicu menšia porcia.
No popravde, dnes som to na obed trocha prehnala. Už viem, čo si zajtra poviem, keď mi to pripomenie ranné váženie: Cica… nežer!!!
