Belgicko – Japonsko, Post Coitum

Predstavte si ako fanúšik, že vaše mužstvo vedie na MS 2:0 a v 94.minúte zápasu, pár sekúnd pred jeho koncom, vám favorizovaný súper strelí z posledného protiútoku rozhodujúci gól na 2:3. Proste, obrat aK.O sviňa ošípaná jedna svinská. Šok, plač, bolesť, sklamanie, vulgarizmus, ohnivá voda, rozkopaná sedačka na tribúne? Len smutný Japonec ostane ticho na štadióne – poupratovať za sebou neporiadok.

Futbal je ohromný fenomén a údajne najkrajšia z vedľajších vecí v živote. Ak ho berieš vážne, veľa pochytáš, ešte viac sa naučíš. Vycibríš si prehľad v zemepise, nakukneš do dejín ľudstva, zistíš, kde sídli Nike aj Adidas, koľko zarobí saudský šejk, kto je ruským premiérom, prečo sa ostrihala na chlapca Ronaldova ex. Čo je ešte viac, futbal, ako šport všeobecne, ťa chce predovšetkým naučiť disciplíne a pevnej vôli, chce ti ponúknuť ozajstné vzory, chce názorne ukázať, čo je drina, pokora, úcta, obyčajná, prostá ľudská človečina. Onomu priemernému dieťaťu v Japonsku vysvetľujú štyri roky pani učiteľky zákonitosti morálky a etiky ešte v predškolskom zariadení, kým začne naozaj študovať. Japonec sa nikdy nevzdá, na zelenom pľaci nehrá teáter, nehrá zákerne, neobklopuje najedovane rozhodcu, nefilmuje. Taktika áno, neymaroviny nie. Silné psyché kombinuje s nadupaným oktánom fyzična, brilantnou technikou a rýchlosťou Bolta. Japonsko vie, že kov sa vždy pozná v ohni.

Modrí samuraji na tráve i na tribúnach zahrali proti Belgicku Ódu na guľatý šport, ponúkli svetu unikátnu lekciu novej kultúry a dekorovali ruský šampionát reprezentáciou krajiny, ktorá môže byť prikladom každému z nás. Nech už v Rusku vyhrá majstrovstvá ktokoľvek, ja viem, kto vyhral moje srdce.

Môj Rešpekt, Blue Boys!