Nosia nás, držia nás vzpriamených, pomáhajú pri pohybe. Naše kosti.
Ako stredoškoláčka som rada sledovala detektívne dokumenty, v ktorých vystupovali rôzni vyšetrovatelia, vrátane antropológov. Z kostí dokázali vyčítať vek, pohlavie i príčinu smrti. Na štúdium medicíny som sa necítila, no ku kostiam mám blízko aj v povolaní, ktorému som sa venovala pred materskou – som totiž archeologička. Ako taká som sa už mnohým nebožtíkom dívala do hrudného koša.
Zo všetkých kostí v tele ma vždy najviac fascinovala tá stehenná. Ani neviem, prečo. Možno kvôli tomu, že je najdlhšia, ale… nie, je toho viac. Stehenná kosť, latinsky femur, je totiž úplne geniálna vec.
Stehenná kosť je najdlhšia a ako taká je skvelou pomôckou na výpočet telesnej výšky. Existuje na to vzorec (mám ho doma v knižke). Už moja babka dokázala pohľadom na malé deti odhadnúť, ktoré budú v dospelosti vysoké. Totiž, dĺžka trupu je takmer rovnaká bez ohľadu na telesnú výšku (keď sedíme, sme prakticky rovnakí), no až „na zadných“ sa ukážu rozdiely. A práve vďaka spôsobu, akým je stehenná kosť pripojená k panve, môžeme chodiť vzpriamene.
Takisto je mimoriadne silná. Femur zdravého dospelého muža vydrží tlak okolo 350 kíl – to je akoby ti na nohe stálo šesť urastených chlapov. Dá sa zlomiť, to každá kosť v tele, no je na to potrebná poriadna sila. A spravidla je to aj poriadny prúser, najmä, ak ste žena po sedemdesiatke. Zlomenina krčku stehennej kosti patrí medzi najobávanejšie zranenia seniorov. Sama o sebe nie je smrteľná. No po zranení musíte celé týždne ležať a… nie vždy sa vám podarí znova postaviť. Ani mojej babke sa to nepodarilo.
Je pochopiteľné, že stehenná kosť musí byť taká silná. Veď prakticky neexistuje šport, pri ktorom by ste ju nepotrebovali. Od obyčajnej prechádzky, cez futbal, tenis, ešte aj pri dvíhaní činiek musíte stáť. Iste, hendikepovaní športovci to dajú ako páni aj na vozíčku, ale… niet nad zdravý femur. Vážne.
Počas celého života sa mení a obnovuje. Keď som pred siedmimi rokmi vykopala svojho prvého nebožtíka, zhodou okolností novorodenca, bola som veľmi prekvapená, akú mal maličkú a tenučkú stehennú kosť. V dospelosti pritom môže merať aj viac než pol metra. A jej najdôležitejšia úloha je ukrytá vnútri – v kostnej dreni. Nachádzajú sa v nej kmeňové bunky, dôležité pre vznik nových červených i bielych krviniek a krvných doštičiek.
Kosť je to, čo po nás ostane najdlhšie (teda, ak vás nespopolnia alebo nepochovajú do rašeliny, kde kosti zmiznú a naopak, ostanú mäkké tkanivá). Keď som chodievala do terénu a mala šťastie na nejaký starý cintorín, občas som sa pozastavila nad tým, aký život asi mal ten-ktorý nebohý (a neodolala som, musela som sa pozrieť do knižky, pomerať stehennú kosť a dal do zápisu odhadovanú výšku postavy). Na kostiach je totiž dobre vidno, či bol dotyčný zdravý alebo nie. Je poznať vek (najmä na lebečných švoch), osteoporózu i zle zhojené zlomeniny. Kosti síce nevidíme, no vedia bolieť. Treba sa o nich starať. Sú zárukou dobrého zdravia.
Keď sme sa zoznámili s mojím manželom, skúšal na mňa klasickú „baličskú“ frázu, či sa nechcem pozrieť na jeho zbierku motýľov. Odpinkla som, že ja mám zas zbierku stehenných kostí. Úprimne, nemám žiadnu, iba ak fotky z výskumov. A ešte manžela s polmetrovou stehennou kosťou (a áno, naozaj myslím stehennú kosť). 🙂
