Postrehy (nielen) zo športového života, vol. 3

Ak veríme na číselnú symboliku a podobné záležitosti, potom do tretice všetko dobré. Vítam vás pri treťom diele postrehov, kolektív.

Ak má Československý pohár napodobniť zahraničné verzie prestížnejších trofejí, respektíve prilákať pozornosť verejnosti na titul za jeden zápas, potom to našim zas nevyšlo. Niežeby sme v tom boli samostatne, no ak sa vlani musel zápas zrušiť na žiadosť POLÍCIE a tento rok sa už dvakrát menilo dejisko zápasu, potom trošku don’t understand.

Postrehom v tejto časti má byť asi opičenie sa a snaha o napodobovanie za každú cenu. Však ja viem, že my i břatři Česi to myslíme dobre, ale ak má byť futbalový sviatok bývalej spoločnej republiky ohrozený (rozumej možno aj zrušený, lebo polícia povedala), tak potom akože fuuu. Snaha byť podobný je dobrá len v prípade, že ide o snahu byť vzdelanejším či múdrejším, nie nasilu rovnakým. Tak, ako sa z auta nestane kamión a zo Studenkovej Miss Mezopotámia, tak sa z Československého pohára nestane vážená športová udalosť. Teda aspoň pokiaľ sa to všetko nepoberie inou cestou.

Idem do tej City Areny v službách SFZ dúfajúc, že vyjdem aj von a že ak si niekto od zväzu rád skracuje čas čítaním blogov, nech to urobí až zajtra, heh. Som zvedavý, koľko trnavských a pražských fanúšikov a „fanúšikov“ si dnes nájde cestu do arény slovenského Ríma, a hútam, že to nebude predpovedať záležitosci ako z Kolosea. Ale inak poviem, už som zažil vlak bez meškania a videl som, ako televízia stále verí humoru Petra Marcina… mňa moji milí neprekvapí už nič.

Nesnažte sa byť lepší ako druhí, ale lepší ako ste vy sami. Toľko motivačnej literatúry z mojej strany a prajem vám taký ľahký a ladný priebeh letných dní, ako bolo štúdium Andrejky Verešovej na právnickej vysokej šk… no nič.