Monoposty formuly 1 tento rok absolvujú svoju jubilejnú 70. majstrovskú sezónu. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili predstavenie všetkých aktuálnych okruhov, ktoré sú súčasťou tohtoročného kalendára. Nemecko spolu s Francúzskom, Talianskom a Veľkou Britániou patrí medzi krajiny, ktoré od začiatku minulého storočia spoluvytváralo podobu motoristických pretekov. Nie je preto žiadnym prekvapením, že aj tu nájdeme množstvo pretekárskych okruhov.
V 20. rokoch prevládol trend budovania uzatvorených okruhov, kam sa preteky začali sťahovať z verejných komunikácií. Nie inak tomu bolo aj v Nemecku, kde už v roku 1921 vznikol na 10 kilometrov dlhom úseku prvej diaľnice na svete neďaleko Berlína jednoduchý okruh AVUS (Automobil-Verkehrs und Übungs-Strasse – Automobilová dopravná a skúšobná dráha). Už o štyri roky neskôr sa v pohorí Eifel začalo s výstavbou viac ako 28 kilometrov dlhého okruhu neďaleko hradu Nürburg pri Koblenzi. Práve jeho severná časť s dĺžkou takmer 22 kilometrov sa v nasledujúcom polstoročí stala hostiteľom nemeckých veľkých cien. Výnimkou bol rok 1970, keď sa po bojkote jazdcov monoposty formuly 1 prvý krát objavili na juhozápade Nemecka medzi Frankfurtom a Stuttgartom.
Ak sa trochu zaujímate o veľké ceny určite ste počuli príbeh o tom, že Hockenheimring, o ktorom je reč, bol v 30. rokoch vybudovaný ako testovacia trať Mercedesu. Skutočnosť je však trochu iná. Nemecká automobilka sa skutočne obzerala po možnostiach, kde by mohla otestovať svoje automobily. Avšak myšlienka vybudovať okruh v lesoch za svojím rodným mestečkom Hockenheim napadla časomerača nemeckého autoklubu Ernsta Christa počas rozhovoru so svojím mladším asistentom ešte v roku 1930. Christ neváhal a s nápadom sa zveril vtedajšiemu starostovi Philippovi Kleinovi, ktorý zabezpečil, aby na Vianoce roku 1931 miestne zastupiteľstvo jednomyseľne schválilo výstavbu okruhu. Práce započali koncom marca a už o dva mesiace neskôr sa tu, zatiaľ na nespevnenom povrchu, uskutočnili prvé motocyklové preteky. Pôvodne okruh meral viac ako 12 kilometrov a mal trojuholníkový tvar podľa čoho bol aj pomenovaný (Dreieckskurs). Jazdilo sa na ňom proti smeru hodinových ručičiek a jazdci sa po štarte neďaleko Hockenheimu cez lesné cestičky vysokými rýchlosťami dostali na úsek cesty medzi mestami Oftersheim a Walldorf, aby sa cez borovicový les opäť vrátili späť k Hockenheimu.
Rýchlu trať čoskoro začali na testy využívať aj automobilky Mercedes a Auto Union. Už v roku 1938 sa uskutočnili prvé úpravy okruhu, ktorý sa mal z dočasnej trate premeniť na pernamentnú. Predstaviteľom fašistickej vlády sa navyše nepáčilo, že okruh využíval verejné komunikácie, ktoré mali byť primárne určené pre armádu. Z tohto dôvodu musel byť vynechaný úsek zahŕňajúci štátnu cestu číslo 291 medzi Oftersheimom a Walldorfom. Pribudli prvé drevené tribúny, asfaltový povrch a ďalšie divácke zázemie. Dráha bola rozšírená z pôvodných 5,5 metra na 8 až 9 metrov a úpravami prišla o celých päť kilometrov, keď v najvýchodnejšom mieste približne pol kilometra pred napojením na cestu číslo 291 pribudla zákruta nazvaná Ostkurve, za ktorou sa mierne zakrivenou rovinkou v lese pred Hockenheimom napájala na pôvodný úsek. Nové rozloženie s dĺžkou 7692 metrov dostalo názov Kurpfalzring a s menšími úpravami sa používalo až do roku 2001.
Nepriaznivo sa na okruhu podpísala druhá svetová vojna, keď prechádzajúce tanky spojencov úplne zničili tribúny a ťažko poškodili povrch dráhy. Napriek tomu sa tu už v roku 1947 uskutočnili motocyklové preteky, ktoré zorganizovala novozaložená spoločnosť Hockenheim-Ring GmbH, ktorej úlohou bolo starať sa aj o komerčnú stránku organizácie pretekov. Jediná väčšia úprava v tomto období je spojená s výstavbou diaľnice A6 medzi Mannheimom a Walldorfom v prvej polovici šesťdesiatych rokov, ktorá podľa návrhu mala križovať trať v západnej časti pri mestečku Hockenheim. Vláda v rámci kompenzácie financovala prestavbu okruhu, vďaka ktorej mohla vzniknúť časť so štadiónom a novými boxami. Úpravou bol poverený Holanďan Hans Hugenholtz, ktorý je fanúšikom F1 známy skôr ako autor okruhov v Suzuke a Zandvoorte. Ten sa inšpiroval tribúnami v Indianapolise a na základe jeho návrhu vznikala dnes už legendárna amfiteátrová časť nazvaná Motodrom so sériou šiestich úzkych stredne a vysokorýchlostných zákrut zakončených zradnou poslednou pred cieľovou rovinkou. V nej mohlo byť sústredených až 100 tisíc divákov, hoci oficiálne mal okruh kapacitu 85 tisíc návštevníkov. S úpravami súvisela aj zmena smeru jazdy a od 22. mája 1966, keď bol vynovený areál slávnostne otvorený, sa preteky odohrávajú v smere hodinových ručičiek.
Aj po prestavbe ostal Hockenheim okúzľujúcim, tak trochu romantickým okruhom. Trať sa za prvou zákrutou strácala v blízkom lese s obrovskými borovicami lemujúcimi trať po oboch stranách. Po daždi ešte dlho odkvapkávala zo stromov voda priamo na okruh a v lese nebývala výnimkou ani hmla. Práve ona si medzi jazdcami v neskorších dobách získala reputáciu zradnosti a v roku 1982 kvôli nej takmer prišiel o nohy Didier Pironi. Piloti viac ako polovicu okruhu prechádzali s nohou na plynovom pedáli úplne na podlahe. Na dlhých rovinkách pri rýchlostiach 350 km/h preverila trať hlavne techniku. Diváci však vôbec nevideli, čo sa v tejto časti dráhy odohráva. Stromy v lese vytvárali akýsi tunel, v ktorom utíchal aj rev monopostov.
Práve v lese v úseku pred zákrutou Ostkurve prišiel o život v apríli 1968 Jim Clark. Okolo trate vtedy ešte neboli zvodidlá a Škóta potom, ako opustil vozovku, zastavila až jedna z borovíc. Jeho nehoda viedla k ďalším úpravám, keď bola zmodernizovaná infraštruktúra so zvodidlami, pribudli výbehové zóny a dve šikany – jedna neďaleko od miesta havárie a druhá na protiľahlej rovinke. V roku 1969 okruh dostal svoje súčasné meno a aj vďaka zrealizovaným úpravám, ktoré odmietli vykonať na Nürburgringu, sa tu v roku 1970 uskutočnila prvá veľká cena formuly 1, ktorá sa tu po známej nehode Nikiho Laudu v roku 1976, s jedinou výnimkou v sezóne 1984, vrátila na nasledujúcich tridsať rokov.
V testoch pred pretekmi v roku 1980 si trať v Ostkurve vyžiadala smrť ďalšieho jazdca, keď sa zlomilo zavesenie na Alfe Romeo Patricka Depaillera. Už vtedy sa chystala ďalšia modernizácia, ktorá bola dokončená v roku 1982. V rámci nej pribudla v Ostkurve tretia šikana, bol prestavaný komplex boxov s dlhšou a širšou uličkou a novou riadiacou vežou na južnej strane.
Posledné veľké úpravy boli na nátlak Bernieho Ecclestonea ohlásené v roku 1999. Stojí za nimi Hermann Tilke a s ich realizáciou sa začalo vo februári 2002. Štadión, v ktorom diváci dokážu vytvoriť nezabudnuteľnú atmosféru, ostal bez zmeny, zvyšok okruhu však dostal podobu, ktorá je charakteristická pre všetky diela z dielne tohto nemeckého architekta. Vynechaná bola časť prechádzajúca lesom, čím prišiel okruh o svoj vysokorýchlostný charakter a viac ako 2,3 kilometra dĺžky. Vznikol úsek, ktorý začína približne v polovici medzi úvodnou zákrutou a niekdajšou prvou šikanou. Tu sa na hrboľatom asfalte autá otáčajú späť ostrou pravou 120° zákrutou Einfahrt, z ktorej po dvoch otočeniach volantom zamieria na miernu ľavú Paraboliku, prezývanú aj najdlhšia zákruta sveta. Tá v mieste pôvodnej tretej šikany končí atraktívnou 160° vracačkou Spitzkehre, v ktorej sa jazdci dostanú na pôvodnú trať. Na rovinku pred štadiónovou sekciou (jedinou časťou, ktorá ostala z trojuholníkového okruhu) však Tilke vložil ešte krátku vnútornú technickú časť Mercedes Arena so štyrmi zákrutami. Celkovo ich má vynovená trať sedemnásť, avšak jazdci preveria brzdy naplno len v piatich z nich. Podobne ako na Silverstone si však musia dávať pozor počas dažďa, keď voda až príliš ochladí uhlíkové disky a brzdové doštičky, na čo vlani doplatil Sebastian Vettel.
Divácka infraštruktúra sa priebežne takmer každoročne zlepšuje a hoci po nákladnej rekonštrukcii pribudli tribúny a zvýšila sa kapacita okruhu, problémy s financovaním najmä po odchode Michaela Schumachera z F1 v roku 2007, prinútili usporiadateľov striedať sa v usporadúvaní Veľkej ceny Nemecka s Nürburgringom. Tamojší usporiadatelia však na tom nie sú omnoho lepšie a tak je veľmi pravdepodobné, že tento rok diváci uvidia aktuálne monoposty F1 v Hockenheime na dlhý čas posledný krát.
Mapa okruhu
Autor: FIA
